Úzkosť

viem,že nie je nič čo by sa nedalo zmenit,len je to tažké dopracovat sa k tomu.Ja mám tiež takú situáciu a neviem ako na to.Bude ma to stát vela energie,ale nejako to musím vyuriešit,lebo ma to zloží a to by som nerada.Lebo je to len nájst ten dobrý uhol pohladu a trochu sa posunút.

tak to napíš aj sem nemusíš všetko,len čast,lebo niekedy stačí dostat to zo seba.

a slova co sa furt stazujes, si pekna, mas fajn pracu, chlapi na teba letia...mi teda nepomozu...

no tazko sa o tom bavit s niekym koho to nezaujima alebo nechape. a ja zase neviem byt taka ze sa len tak vypisem zo svojich pocitov, teda otvorene chvilky mam ale neni komu. a mamku s takym zatazovat nebudem, ma starosti dost a uz sa pre moje depky trapila dost ked ma videla ako doslova miznem pred ocami.

Pre nás je dôležité vypočutie a povzbudenie.Vieš to je taká záchranná stanica,že tam to poviem a dostanem radu čo dalej.Také čosi si neskúšala?

No to bolo rodinné takže nám to bolo velmi jasné a aj ten rozhovor bol otvorený a od druhej strany aj pre mna velmi osožný.

ano to posledné viem.Je dobre mat niekoho,s kým by si to mohla preberat.Ja som v svojom prípade bola cez mailovú poštu a písali sme si a pomáhalo nám to.

mam jednu kolegynu s ktorou celkom fajn rozumiem ale ona tiez nema naladu ma vzdy vypocut a este kamosa co ma sem tam vytiahne von, ten niektorym veciam nerozumie ale ked mu nakazem ze davaj na mna bacha tak dava ale tiez nie moc casto. no a este spolubyvajuci...nevyjadrujem sa, uz som sa kedysi...

tish,ale máš nejakú osobu s ktorou sa stretávaš a tak?

no ja sa staram iba sama o seba teraz a v mojom stave nic moc teda. nikto ma nekontroluje co je chyba, lebo obcas by som potrebovala usmernit...a aj po zadku by sa zislo:((
na intraku som mala aspon kamosky, take co aj na mna nakricali ze spamataj sa a toto nerob, takto som sa aj liecit zacala. teraz mi to chyba. som odkazana sama na seba a zle to znasam.