Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
musim sa na dnes s vami rozlučiť,krasnu a pokojnu noc a zajtra na kave sa stretneme.
inka ja som na terapiu uz chodila kedysi pred piatimi rokmi,ked som trpela na endogennu depresiu,vtedy mi velmi pomohla.bohuzial ja som väcsinu casu mimo mojho mesta,kde mam psychiatra a casovo mi to nevyhovuje.mozno by to slo cestou nejakeho sukromneho terapeuta kde by som si brala terminy ako to mne vyhovuje.na terapiu verim je vyborna,a vtedy mi velmi pomohla,a to na dlhu dobu.vsetko som vtedy tam zo seba vysypala,bola som presne ako ta sifonova flasa.
via,možno na začiatku to bude trvať trochu dlhšie ale ako nahle sa to naučiš,uvidiš ako rychlo bude tvoje telo reagovať na ten balzam.
via jednouz najlepšich technik,je krik a riadny.najlepšie je to vonku ale nema chybu,ked sa doma zavreš a buchaš do podušky alebo niečoho takeho a pri tom možeš aj revať .a každemu čo nevie čo je pp,kto to neprežil,môžeš opisovať ako len chceš svoj pribeh,možno bude akurat tak prikyvovať s hlavou.nie nadarmo maš pocit,že chceš kričať,len sa naozaj treba vykričať.
damaxy,na začiatku liečby som si trufla zavolať pohotovosť a revať prečo prave ja,a čo som komu urobila,a ja mam taku smolu,všetko sa mi sype dolu k zemi,na všetko som sama a pod.už ani neviem na čo všetko som sa sťažovala a vyplakavala.a zabudla som aj tak ma nikto nechapal.
inka to s tym dychanim som nasla uz som si to aj preskusala,ale pises ze desat minut tak este si dnes podycham neskor.damaxy bola to vtedy hroza,hroza,hroza keby som to mala zazit taky tyzden este raz asi by ma to odrovnalo.mna najviac trapi ze ked opisujem mojmu priatelovi moje paniky,prikivuje hlavou,ale ja aj tak citim ze nema ani sajnu o com to je.a to ma velmi trapi,a potom sa mi nechce ani rozpravat lebo mam pocit ze mi nikto aj tak nerozumie.tak som radsej ticho ale citim sa hrozne lebo "to bolave moje ja"CHCE KRICAT"co sa tyka mna mne nebyva uzkostne po fyzickej namahe,ale unavena byvam velmi,i ked nerobim napr.nic.
nie na zoznam.
via,nie je nič horšieho ako ukladať všetky myšlienky vo svojom vnutria zamkynať ich tam.chodiš aj neakemu psychologovi?ak nie ,tak musiš najsť cestu ako to zo seba vypustiť.poznaš sifonovu flašu,da sa do nej pušťať kopec bombičiek,ale nevydrži všetky,nakoniec ju roztrhne.mne sazdalo že všetko statočne zvladam,a ked bolo relativne dobre,vtedy flaša vybuchla,nečakane a rychlo.vobec mi dopredu nič nenaznačoavala.je vela technik na uvolnenie,len si najdi tu pravu,nenechavaj to tak bokom.mne tiež všetky nevyhovovali ale nakoniec som ich par našla.a možno tie najprimitivnejšie mi najviac pomohli a pomahaju.
na atlas si mi poslala lebo tam nič.no už ma pipipipipipip
Inuska a trufla by si si toto aj na zaciatku liečby pp?