Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
chcela by som to vyskúšať hlavne preto,lebo aj keď som mala celkom normálne detstvo niečo ma ťahá pozrieť sa späť.Už dávnejšie nie len teraz,keď je o tom reč.
Už som z toho pomýlená.Jeden hovorí ži v prítomnosti,druhý pozeraj na budúcnosť. Možno treba prejsť všetkými obdobiami,aby si človek uvedomil ako žil a teraz žije.
Mne sa zdá,že sa v tom už moc rýpem.
Neviem ti to dobre vysvetliť, lepšie je kebysi si niečo také prečítala. Sú to zaujímavé veci. V tej knihe je viacero takých vecí. Je to ale úžasný pocit, dostaneš sa vlastne zase do svojho detstva a vnímaš všetky detaily. DOm, okolie. Mne psychologicka povedala, žesom sa skutočne chcela vrátiť do detstva ked som ho mala ťažké tak som sa na to dokázala dobre sústrediť.
ANi som nad tým nerozmýšlala že by to malo byť nepríjemné. Teraz si niekedy hovorím, že možno by bolo lepšie keby som tam práve niečo zbadala, čo mi spôsobuje od detstva traumu a treba by som sa s tým lahšie vyrovnala alebo zistila príčinu prečo je to tak. Je to ako hovorí Inke. NEsmieme viniť rodičov z toho ako nás vychovali, lebo oni si mysleli, že chcú pre nás len to najlepšie a ich rodičia tiež. Deti sú bezprostredné a povedia, čo si myslia, kým ked sme starší tak nás napomínajú to nesmieš tam to nesmieš a tým sa mení aj naše zmýšlanie. Ked nám ako detom niečo hovoria, tak sa nám pozerajú do oči preto sú rôzne cviky aj také že sa máš pozerať sebe do očí do zrkadla a hovoriť si mam ta rada, som s tebou spokojná a pod. Ale to som odbočila od toho čo som chcela.
možno práve preto sa nám stalo to čo sa nám stalo, aby sme pochopili, že je niečo zlé a mi to začali robiť inak. Pozerať na svet inak. Všetkým nám naše detstvo zostane,lebo sme ho prežili a nezmeníme ho, môžme o onom hovoriť len nás nesmie raniť. Musíme vedieť povedať stop a teraz začínam inak. Ja som si predstavila veľkú bránu a takú obrovskú závoru, ktorú som zaklapla a povedala som dosť a teraz rozmýšlam v prítomnosti. Tým na čo zrovna teraz myslíš si tvoríš svoju budúcnosť. Počula som a aj čítala že mi ked ideme na svet, tak si sami vyberáme rodičov ku ktorým chceme ísť a vtom je asi ten zmysel.
počkaj to nie je tá kniha:Miluj svoj život,však?
Inak moja psychologička mi veľmi neodporúčala reikistov,vraj sa tomu venujú nevyštudovaní ľudia a môžu aj tvojej psychike ublížiť.Ja by som to,ale predsa len chcela skúsiť.
musim odbehnuť,trochu som sa zase rozkecala a zabudla som na povinnosti.
barunka ty možno zabudneš ale je to v tebe a musiš to prave od tial vytiahnuť.nebojim sa toho,nie je to nič mysticke.možno prave to načo si zabudla ťa zožiera a nevieš čo to je.ked to odhališ tak sa toho už nebudeš bať.Všetkeho sa človek boji čo nepozna,ked to poznaš,strach pominie.ide o to aby si odputila sebe aj inym,ale ked nevieš prečo nemôžeš odpušťať.
ano barunka jeto take iste.Ja som to čitala v knihe,ktoru som už tolko krat tu opisovala,ale naviedol ma na to aj psycholog.najprv musiš pochopiť akovyrastali tvoji rodičia akto su tvoji rodičia a potom musiš hladať odpovede v sebe.A abysi našla seba musiš isť do svojho detstva.deti su šťastne a pravduhovoriace a až ked sa im stane neaka krivda,potom zatrpknu,ale ked su detmi väčšinou vedia všetko spontanne zo seba uvolniť.neviem to presne vypovedať ale keby si si to prečitala,možno by si to vyskušala a vela by si sa o sebe dozvedela.každy človek robi len to ,čo ho jeho rodičia naučili najlepšie ako vedeli.či to bolo dobre alebo zle,oni to vedeli od svojich rodičov.je to taky kolobeh.dasa do toho vstupiť a pochopiť to,nie zmeniť minulosť pochopiť pritomnosť a ovplyvniť buducnosť.
kačka,nie to ťažké na psychiku?predsa len môžeš vidieť veci,na ktoré je môžno radšej zabudnúť.A keď už sa stretneš s niečím podobným ako sa s tým vyrovnáš?
môžem vedieť o čom hovoríte? Reiki ?
dávno som mala v rukách knihu Nájdi v sebe svoje dieťa.Bola to kniha o tom ako pochopiť samu seba,ako si odpustiť a prijať seba samého aký sme.Je to niečo podobné?
mne u toho prvý raz tiekli slzy a ked som sa akože z toho sna prebrala tak som si hovorila, že som to dokázala, že som zvládla isť do minulosti a dokázala som sama zo sebou odísť do lepšej budúcnosti. Ja som sa hned na prvý raz videla v takých šatách a topánkach v akých som sa fotila v prvej triede na konci šk. roka. Ako je tam písané, že máš zamávať rodičom aj tých som videla presne v takom mladom veku ako boli pred tými rokmi. To som potom porovnávla s fotkami. Psychologická mna tiež za to pochválila, že mám dobrú predstavivosť a dokážem sa vlastne lepšie vyrovnať s tou horšou minulosťou. Ja som to čítala v knihe neviem presný názov lebo som tú knihu požičala ale bolo to niečo ako "Ako sa zbaviť studu, ktorý nás zvazuje" písal to nejaký chlap. Bolo tam viac takýchto vecí. Ja napr. vídím detaily, že sme mali na ulici šíp. ruže, presne aké autá mali susedia, susedov, ktorý už zomreli, domy ktoré tam stálí pred tými rokmi a každý den v tom istom čase si idem pre to dieťatko, aby som ho nesklamala že som neprišla, lebo tým vlastne zase sklamem sama seba, lebo mi stále tie isté deti len už veľké. Tam sa vraví, že sa na teba môže spolahnúť a veriť ti a také veci.