Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
biofeedback je metoda ktorou sa ucim zvladat paniku, ucim sa dychat branicou, dvakrat do tyzdna chodim ku psychologicke, kde mam snimany pulz a na monitore vidim ako mi pracuje srdiecko v zavislosti od dychania. dycham dva krat po 20 minut. cielom je aby som branicou dychala aj v beznom zivote nielen tam. dychanie branicou je zdravsie, lebo sa dostava viac kyslika do pluc a to pomaha uvolnovat a ukludnovat. viacej je popisane na stranke www.biofeedback.sk. no a cely biofeedback je spojeny s psychoterapiou.
matamala napis o tom viac
ahojte, obcas sem mrknem, takisto trpim uzkostou, chodim len k psychologicke, lebo psychiatricke lieky odmietam brat, jednoducho mi nerobia dobre. a to vyskusali uz zopar. momentalne sa liecim u psychologicky metodou BIOFEEDBACK,zda sa ze to pomaha, som kludnejsia a lepsie spavam, a co je dobre tak ze sa prestavam bat veci ktroych som sa predtym bala. skusali ste to niekto?
nemyslim, ze by mi hrabanie sa v minulosti prospelo, nech je to radsej zabudnute...
tisch,ospravedlnujem sa,ale musela som hned odisť,tak ak budem vedieť sama tak sa napojim na tvoje icq.
ahojte,tak som doma od všetkych lekarov.krv mam v poriadku,tetaniaby mala byť na ustupe a rozprvala som doktorke o tom zlom spani a povedala mi že aj napriek tomu že mi je lepšie,nasadila by mi Trittico.vraj teraz v jeseni sa aj bez choroby objavuju depresie a uzkosti a po mojej chorobe by to bolo vhodne.no neviem,mates tym niekto skusenosť?ako vam zabral?
a tish.možno by práve tebe(keď nemáš pri sebe nikoho komu by si sa vyrozprávala) by pomohla psychologička.Skús,čo môžeš stratiť ?
Vážne je to úplne niečo iné ako rozhovor s kýmkoľvek iným.
ja si myslim, že dobrý psycholog pomôže. Aspon ja sa tam vždy vykecam. Zajtra idem o 14 hod. Idem druhý raz autobusom, ale pre istotu si zoberiem aj zásoby do busu.
čo sa týka psychologičky, tak vrelo doporučujem.Keď som k prvýkrát išla nemohla som v hlave vypátrať nič čo by som jej povedala.Čo jej poviem, keď sa ma spýta ,,Aký mám problém?´´.Žiadny predsa,len odpadávam,mám úzkosť, depky...Prvé sedenie trvalo asi hodinu a pol. Rozhovorom sme zašli až kamsi do detstva.Úplne cudzej osobe som sa dokázala tak vyrozprávať ako nikomu inému z mojich najbližších.Aj som si poplakala a na ďalšie stretnutia som sa tešila.Ona nedáva priamo rady ako a čo robiť,len ťa samého rozprávaním navedie na inú cestu.
Treba aj trochu šťastia pri výbere psychológa.