Úzkosť

damaxy-rozumiem, len neviem ako to zrealizovat.ked je v sanatoriu,aspon nieje sama doma sama.ja pracujem a som sama s malou, musim xodit do prace.jej muz maka od 7 do 21, platia hypoteku, maju 2 deti, ona je bez prace a bez prijmu.jej mama je alkoholicka,sestra vytazena(bez zaujmu.uz som rozmyslala aj nad pezinkom alebo nejakym inym pobytom mimo vsetkyx povinnosti, domacnosti a pod. len stacilo mi ked bola v nemocnici 3 tyzdne, iba lieky a nic ine.keby bolo sanatorium kde sa jej budu venovat a pomozu jej.

ja uz som tu a vy ste zdrhli???

baby uz som sa aj obriadila:)
tish aj ja odmietam drogy,aj alkohol a aj s cigaretami som konecne skoncila(fajcila som hrozne vela)

inka a tie stavy mam v podstate vzdy:(
baby,ale teraz idem este niekomu brnknut a potom sa ozvem!neutekajte

hmmm mne pomohlo zmena prostredia odisla som z domu a dva tyzdne som bola u pribuznych.Tam sa o mna postarali jest pit,prechadzky rozhovory spievali sme si hrali sme sa a stale dookola a stale mi ukazovali ze maju na mna cas a ze mi chcu pomôct a takto dookola vyzeralo to ako v skôlke.Proste tu treba absolutnu pomoc.to ze chodit do prace a dat lieky to je malo,podla toho co pises mam pocit ze treba vsetko dat bokom a postavit ju na prvé miesto.Je to ale tazke.

barunka ja si myslim ze si tie lieky reguluj podla seba,vies co ta caka vies aka je to zataz a vies aj to ze ked budes mat na to znižiš.Takze ti drzim palce

hmmm ja by som zmenila lekara,lebo vyzera ze tu ju zaradili ze niet pomoci,ved to co prezila nech si to niekto skusi a potom by tak nemohol rozpravat,nevzdavajte sa je to tazke aj pre vas ale ja som prezila také stavy nezaujmu o nic o nikoho a ze je lepsie zomriet ju nemôzme pochopit len jej pomoct a kedze komunita sa na nu pozera blbo berte ju prec a hladajte iné moznosti a samozrejme iny lekar ine lieky iný pristup

myslim si že u každeho skor či neskor sa objavia myšlienky o svojej osobnosti.ak človek žije hekticky a nema čas nad sebou rozmyšľať zrejme ho to prekvapi a potom ma pocit že to nie je normalne lebo do vtedy nad tym nerozmýšlal.mne vzdy hovorili aby som pribrzdila,ale mala som pocit že ja si to nemožem dovolit a prečo aj lebo nemala som pocit že som neako vyťažena.teraz už viem že to bol len pocit,v mojom živote sa udialo veľa veci pre ktore som mala pribrzdiť a tak sa to prejavilo uzkostnymi pocitmi a nakoniec pp.nie som z toho vonku uplne ale myslim si že som už vela veci pochopila a viem že to čo pre mna znamenalo normalne tepmo pre inych to normalne nie je a preto sa treba naučiť rozlišiť čo je v poriadku a čo nie je.a to určity čas trva.miksi moznomas len v sebe zmätok a nevieš že aj pre teba banalne veci ťa vyčerpavaju,skus nad tym trochu popremyšlať a nechaj si aj poradiť.mas tam tetu ako si pisala nehovorila ti niekedy o tebe niečo čo s atebe zdalo že tonie je tak,možno ten zvonku to vidi lepsie.nevracaj s a myšlienkami k tomu ako ti je zase zle,vrat sa k tomu ako ti bolo dobre a čo bolo vtedy ked ti bolo dobre.čo sa ti zmenilo?je dobre ked je človek zamestnaní činnosťami a nema čas nad sebou stale uvažovať ale musi to byť činnosť ktora mu prinaša radosť a uspokojenie,nie stres a obavy.nemala si v poslednom čase taketo stavy?

tak ja zasadne drogy odmietam jedine cigarety nie chichi. uz aj alkohol mi strasne vadi. a vie ma vytocit, ked niekto pise ake je to neskodne ked si da raz za cas... keby som si predstavila, ze to precita moje decko az raz budem mat, tak mi pride nevolno.

mam ale viem, ze je to len dosledok choroby takze to neriesim a teraz ani nemam cas, v hlave mam bud pracu alebo choreografie takze momentalne som usetrena aj ked sa mi to zacalo pchat do snov. uplne hluposti sa mi snivaju.

pekne si jej napisala!Idem sa najest,doraz som tu!