Úzkosť

ahojte dievcata,zdravim aj vsetkych novych clenov.jasmina,tvoja kamaratka ma skutocne anjela strazneho.kazdy kto prechadza touto chorobou by privital taku pomoc,pretoze jevelmi tazke hovorit o svojichproblemoch s niekym ,kto to neprezil a tak nechape akovelmi zneprijemnuju tieto stavy nase zivoty.ja som na stastie tiez mala okolo seba ludi ktori mi pomohli zvladat tie stavy uzkosti a panicke ataky.ak clovek nema pri sebe nikoho takeho je preto velmi dolezite navstevovat psychologa alebo psychiatra,su to tiez ludia ,ktori vedia cim prechadzame.dnes s odstupom casu uz chapem ako som sa k tym stavom dopracovala ale zo zaciatku som nicomu nerozumela,hlavne ked mi prislo zle ked som sa relativne dobre citila.uz viem ze vsetkeho vela skodi,aj dobreho aj zleho a hlavne potrebujeme dusevny pokoj a pohodu a vtedy sa hned vsetko lepsie zvlada.ked mame pri sebe ludi na ktorých sa môžeme obratit aj stresy sa lepsie zvladaju.pestujme si preto dobre priatelstva a pozerajme na svet s laskou potom nam laska bude vratena.

ahoj Jasmina.Je vážne hrozne fajn,keď sem napíše niekto,kto našiel ako sa popasovať s panickou poruchou.Napíš čo si v živote zmenila,čo bol ten moment,keď sa všetko zmenilo.
Tvoja kamarátka má ,,šťastie´´,že ťa má.Lepšie si porozumiete,pomôžete,keď bude mať niektorá krízu.
Prajem všetkým pekný deň.Idem si urobiť rannú kávičku,pustiť hudbu a pracovať.ahojte

Zdravim vas vsetkych a prajem vam len a len pekne dni.Uvarila som si kavicku a kedze som tu dlho nebola velmi rada si vsetko precitam a vzdy ma napadaju myslienky preco tato choroba musi existovat a cloveku zneprijemnovat obcas zivot.Mam priatelku ktorej teraz dost pomaham pretoze zacali u nej zachvaty pp tak som jej anjel strazny a dufam ze jej budem napomocna.Kedze nena doma pocitac tak ked u mna prespi co je teraz dost casto tak si cita vase prispevky a dost jej to pomaha a ja som velmi vdacna ze ste a dufam ze jej dokazem pomoct lebo viem cim prechadza.Lekarka jej nasadila lieky ale nesadli jej tak musime ist dalej a skusat.Az sa niekedy divim ze som to tych osem rokov s panikou vydrzala.Uz som sa minule aj smiala ze sme boli ako manzelia ale momentalne sme sa rozviedli chvalabohu...a dufam ze sa tak skoro nestretneme.Kazdy pribeh co tu napisete je velkym povzbudenim pre mnoho dalsich ktorych prekvapi tato pliaga.A vsetkym keby to bolo v mojej moci by som predpisala zivot bez tychto tazkosti.Viete az vtedy si clovek uvedomi ze mozte mat bohatstvo veci po ktorych ini tuzia ale vas aj pre ne nenavidia ale to vsetko by clovek vymenil za fyzicke aj dusevne zdravie.Ale pochopit sa to da len vtedy ak tym peklom clovek presiel alebo prechadza.A ja som prisla do bodu tohto poznania a zmenila sa na uplne ineho cloveka..nejak som sa rozpisala tak vam zelam vsetkym pokojnu a peknu nocku.

nepoznáte nejakého dobrého psychológa v BA, zaoberajúceho sa sociálnou fóbiou?

dostala som mail odpoviem vam

takze zdravim vsetkych novych,starych navstevnikov oddychnutych,unavenych proste ludi,ktory prisli sem povedat ze nie sme sami s chorobami a poradit

mimochodom.Toto fórum mi zo začiatku veľmi pomohlo!Je veľmi dobre vedieť,že v tom nie som sama.Viete ako to myslím.Kto to nezažil,nedokáže pochopiť čo prežívame.

Ahojte.Dlho som tu nebola.Keď je mi lepšie,tak sem ani nejdem,aby som si nepripomínala,že mi niečo je.Vidím tu nové mená,ale tie isté trápenia.Panickú poruchu mám dva roky.Tiež som na začiatku myslela,že sa z toho NIKDY nevymotám,ale chcelo to čas.A hlavne veľa informácií,ktoré som nemala.Lekári mi síce diagnostikovali pp,ale o čo vlastne ide mi nikto nepovedal.Nikdy som o tom nepočula,myslela som si,že som zrelá na zatvorenie do psychiat. liečebne.Navštevovala som psychologičku,ktorá mi úžasne pomohla.Dnes už viem sama pracovať so svojimi myšlienkami.Pri joge(pri relaxácii) som si dokázala navodiť také čierne myšlienky až mi ostalo úzko.V zápetí som ich odohnala,lebo to boli len ,,myšlienky´´ a úzkosť bola preč.Záchvaty úzkosti,depresie,nevoľnosť dnes viem odohnať oveľa rýchlejšie ako pred rokom.Hlavne sa tým príliš nezaoberám.Odvrátim pozornosť za každú cenu inam a hotovo.Prejde to.Snažím sa nemyslieť na to čo bolo,ani čo bude.Jednoducho dnešok je pre mňa dôležitý.Všetkým držím palce a verte,že dá sa to zvládnuť.majte sa

ahojte tak uz som znova tu!

Ahoj Miloš Prečítala som si celý tvoj príspevok a celkom si ma povzbudil. Som veľmi rada, že ti je už lepšie a môžeš normálne fungovať. Ja sa ti nučudujem, že si trpel takými záchvatmi keď si musel počúvať poníženia od tvojho šéfa. Okrem toho stres tiež zohral svoju úlohu, keď si bol v hroznom stave. Som rada, že sa ti to nakoniec podarilo.
Ja tiež užívam také isté lieky ako ty,ale ešte záchvaty pretrvávajú a niekedy sú aj silnejšie. Viem, že musím byť trpezlivá a to aj som. Nedávno som mala dosť silný záchvat a sestra musela privolať pohotovosť. Dali mi injekciu a za chvíľku mi to prešlo. Bol to asi najhorší záchvat a nikomu ho neprajem zažiť! Teraz sa cítim už lepšie aj vďaka podpore mojich priateľov. Bez nich by som to nedokázala. Snažím sa s tým bojovať aj keď to nie je ľahké, ale verím že sa z toho dostanem.:-)
A taktiež verím že Boh ma vylieči a pomôže mi nájsť si prácu, ktorá by ma tak psychicky neubíjala. Som teraz nezamest.a vytrvalo si hľadám prácu.
Díky ti Miloš a ďakujem všetkým tím, ktorí pri mne stáli keď mi bolo najhoršie. Modlím sa za Vás.:-)
Ja s tým bojujem a taktiež vás povzbudzujem k tomu, aby ste boli statoční a vytrvali. Len cez bolesť sa stávame silnejšími:-)
S pozdravom Nika :-)