Úzkosť

ano ja som sa odhodlala na psychoterpiu, lebo moja psychiatricka mi povedala, ze ta je pre mna najpodstatnejsia, ze len lieky nestacia. A co tyka navykovosti, my sme taka medicinska rodina, vela lekarov...takze som sa o tom velmi dobre informovala a AD navykove nie su, komu verit ked nie lekarom co sa tomu rozumeju a tomu ktori mi to povedal verim, dolezite je VERIT! samozrejme lepsie je bez liekov, ale napr, taky cukrovkar co ma cukrovku si povie, dokelu ten inzulin uz brat nebudem, alebo clovek co ma vysoky krvny tlak sa rozhodne ze uz lieky brat nebude, lebo tlak sa mu uz upravil...tato choroba je totiz taka ista...

bezim do skoly, ahojte

ale ako pises, mas len obavy, mozno tam prides a ani nebudes vediet a zacnes hovorit o veciach, o ktorych si hovorit nechcela. Terapeut je dobry preto, ze si vserko necha pre seba a nebude ta sudit, ci si konala spravne alebo nie.

lana, nemusis hned na prvom sedi hovorit o intimnostiach, ty sa rozhodnes kedy o tom hovorit. Psychoterapia je dolezita. A ked nebudes ani po dlhsom case terapeutovi doverovat a nebudes chceiet hovorit, tak si najdi ineho. Ale urcite chod na terapiu!!!

Dakujem Lencok za to ze si sa ma tu ujala :o))) .....vies radila som sa zo svojou "lekarkou", kt. sa venuje alternativnej medicine a ta mi povedala, ze aj ked lekari tvrdia, ze lieky nie su navykove, v skutocnosti su...a cim dlhsie ich budem brat, tym viac si nich moje telo zvykne.....a co sa tyka psychoterapie, mam obavy z toho, ze nebudem schopna hovorit o svojich intimnostiach s uplne cudzim clovekom....ty si to uz skusila?

co sa tyka mojich rodicov, najprv sa mi zdalo ze to tiez nejako nechapu...ale tak sa snazia, a myslim ze to uz beru uplne normalne, a podporuju ma, fakt velka vdaka im zato:-)...aj vam prajem, aby to vasi rodicia pochopili, je to dolezite, moja mamina to hadam zacala chapat aj tym, ze aj ona so mnou chodila k psyhiatricke a raz za cas spolu pokecali...informovanost je velmi dolezita, o tychto chorobach sa malo hovori, vela ludi ma predsudky... a myslia ze ide o slabost cloveka, a nie o chorobu...zobudme sa vsetci a konecne si uvedomme ze su to choroby ako kazde ine, rozpravajme o nich, nehambime sa...fikcia? dufam, ze to raz tak bude! a ja mam problem o tom hovorit, ale coraz mensi..nehanbim sa za to kto som, co som... nikdy som nikomu neublizila, prave naopak, snazim sa pomahat, pochopit, lubit...mozno sme ovela lepsi ludia ako ti co nemaju taketo problemy, velkost cloveka sa meria niecim inym, a vsetci viete cim, velkostou srdca. Preto si velmi prajem, aby nas chapali ludia, ktori taketo probelmy nemaju, aby konecne otvorili oci...a pochopili, lebo casto krat nam to stazuje nepochopenie okolia, a dokonca najblizsej rodiny. To je moje zelanie!!!

Dakujem Lencok za to ze si sa ma tu ujala :o))) .....vies radila som sa zo svojou "lekarkou", kt. sa venuje alternativnej medicine a ta mi povedala, ze aj ked lekari tvrdia, ze lieky nie su navykove, v skutocnosti su...a cim dlhsie ich budem brat, tym viac si nich moje telo zvykne.....a co sa tyka psychoterapie, mam obavy z toho, ze nebudem schopna hovorit o svojich intimnostiach s uplne cudzim clovekom....ty si to uz skusila?

Ahoj Lana, pisala si ze vysadzujes lieky, ale ak mas pocit ze sa ti tie stavy vracaju spat, porad sa opat so svojim psychiatrom. Ja som vysadila lieky a myslela som ze som za vodou, ale prisli mi este horsie stavy, nebol este cas lieky vysadit. Ak mas opat take stavy, radsej este pockaj, lieky su na to , aby nam pomahali, raz urcite pride den, kedy to pojde aj bez nich...ale tvoje terajsie pocity hovoria za vsetko,takze si dobre premysli ci ich vysadis a budes sa trapit alebo este pockas, kym bude lepsie. a mala by si chodit na psychoterapiu, hlavne ked sa vysadzuju lieky, treba posilnovat psychiku, sebavedomie cloveka, ucit sa roznym uvolnovacim technikam a praktizovat ich...

zdravim vsetkych :o))), som tu novacik-cka :o))), citala som len posledne prispevky.....mam PP od porodu, su to uz 4 roky skoro, liecim sa dva so SEROXATOM, momentalne ho vysadzujem a zacinam mat spät tie hrozne stavy...neporadite mi niekto, ako to zvladnut bez liekov? prosim ...alebo ma aspon povzbudit, som hotova...

ja som mala strasne depresie a moja mama to nevedela pochopit, ved ako studentka som nemala ziadne problemy, ved som mala "bezstarostny" zivot.A ona, co toho tolko prezila, ona si nemohla dovolit mat depku. Takze nasi rodicia su asi rovnaky. S tym problem nemala, ze som chodila k psychologovi, nastastie. Ale vacsina mojich problemov vychadzalo z nej a to si ona nikdy neuvedomila.