Úzkosť

ahojte kamaráti moji:)
veľa ste toho napísali, teraz to nestíham prečítať..musím sa pobrať na injekciu na pohotovosť Mg...doteraz som ležala, a kus aj dobre vyrevala..aj sa mi trocha uľavilo.
ked prídem domov, ozvem sa Vám...zachytila som niečo o tebe lenočka, že ti nie je naj:((
moje skype je bubu7271

ale už to zvládneme, spolu, všetci, sľubujem, už odchádzam, pá:)

ano asi preto to vsetko, asi mi chybala neviem, alebo skor by som povedala nahromadilo sa mi kopec nepriaznivych zivotnych situacii a to sa takto odrazilo...ja som ich nevedela zvladnut

lenčok, poradím ti jedno, stoj pred depresiou, ako pred tajomstvom, lebo to nemuselo byť až také zložité, my sme nemuseli tak trpieť, aby sme to pochopili, všetko mohlo ísť jednoduchšou cestou.... ver, že mohlo, nemusíme vysieť na kríži, aby sme nadobudli chápanie, chce to pokoru, pokoru, pokoru, jediné, čo nás naučila depresia

katty chod len von a co by som chcela vediet? jednoducho tvoj pribeh, ako si sa s tym vysporiadala, jednoducho pokecat o tom....ako sa da naucit to zvladat a pod.

ano katty je to tak....clovek viac suciti s ostatnymi, lebo on sam trpel ako kon, niekto si nevei ani predstavit, ake to je, pre mna je uzasne ked sa zobudim bez uzkosti, bolesti hlavy, viem si vazit taketo dni, snazim sa ich prezit naplno, niektori si to vsak vobec vazit nevedia...za toto mozem podakovat tejto chorobe

asi som toho veľa nevyrozprávala; idem teraz von; zreplikuj mi ešte raz, Lenčok, čo by si chcela vedieť, som rada, že sme sa mohli porozprávať, držím vám dievčatá vo všetkom palce a..... jasné: POKORA a úsmev liečia

ano dee, len ja stale rozmyslam, co to malo priniest mne, este som na to uplne nepisla...ale niektore veci su mi jasnejsie...ale z niektorymi sa este musim vyrovnat a ako katty pisala vo svojej teme jedna z najdolezitejsich veci v zivote cloveka je pokora

lenočka, áno, ak by som rozmýšľala iba ako človek, tak by bolo mojím želaním to nikdy nezažiť, doteraz neviem, ako som to prežila:( a nikto mi neuveril, ani rodina, ani priatelia, ani lekári, nikto, takže áno, apotom sa nad tým zamýšľam inak, svojím srdcom, ale to sa mi už do očí tlačia slzy, lebo ja by som skutočne nikdy tak nepochopila trpiacich, ako ich chápem teraz, ale moc to bolí, bolo to srašnéééééé

lencok, vsetko co sa nam v zivote stalo, nie je nahoda. Z nejakeho dovodu sa takto trapime. Ale keby som nemala depresie, tak by som nespoznala takych uzasnych ludi, ktorych som spoznala na lieceni a nevedela by som, co je ozajstne priatelstvo. A asi by som ani nestudovala to , co studujem.