Už dlhšie nad tým uvažujem, že si zoberiem život. Absolútne ma už nebaví, nič ma nezaujíma, nemám z neho žiadne potešenie a mám ho neskutočne plné zuby. Chcel som si ho vziať už pred troma rokmi, ale bohužiaľ som uveril rečiam iných, že všetko raz prejde, že sa to zlepší a bude lepšie. Ale, nestalo sa tak. Presťahoval som sa do iného mesta, kvôli práci s nádejou, že bude lepšie, ale zhoršilo sa to. Posledné týždne už nejem poriadne, spím málo, ťažko sa mi vstáva, neustále myslím na samovraždu. Som unavený z toho, že si nemôžem nájsť kúsok šťastia, pritom som nikdy nikomu neodmietol pomôcť, každý sa mohol na mňa spoľahnúť, ale keď ja som po niečom túžil, tak sa to nikdy nedalo. Nevidím zmysel života, nechápem na čo mám žiť, keď nič z toho, po čom túžim sa mi neplní. Mám toho dosť. Chcem zaspať a už nevstať. Už proste nevládzem . . .
Chcem zomrieť
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Len pekne pober lieky. Pomozu ti. Uvidis.
Neverím, že mi lieky pomôžu. Všade kde pozriem len samé nešťastie, preto myslím negatívne. Poznačil ma infarkt môjho otca, stále berie veľa liekov, často sa unaví a pracuje v dosť blbom pracovnom kolektíve. Taktiež sú tu aj finančné problémy, bratrancov otec stratil prácu, jeho sestra je nezamestnaná. Taktiež som sklamaný z lásky, každá baba, ku ktorej som niečo cítil a snažil sa ju zbaliť, ma poslala k vode, že som "úžasný", ale buďme priatelia. Proste všade len problémy, smola, nešťastie, zúfalstvo. Tak na čo taký život. Už radšej vyhľadávam samotu so svojimi myšlienkami, ako sa pozerať na šťastie iných. Nie že by som im to neprial, ale ťažko sa mi na to pozerá. A ešte aj leto sa pomaly blíži, to je najhoršia časť roka pre mňa, vtedy som psychicky na tom veľmi zle. Už proste nevidím žiadnu nádej, neverím v lepšiu budúcnosť. Verím, že nájdem odvahu si vziať život, lebo toto ma vôbec nebaví, vôbec . . .
Len tie lieky aj ber pravidelne.
Zrejme trpíš ťažkou klinickou depresiou. Čo najskôr navštív psychiatra, ktorý ti predpíše účinné antidepresíva. Uvidíš, ako sa ti uľaví a ako rýchlo získaš chuť do života.
Zmyslom života je poznanie a pochopenie, čo vlastne život je. A to sa milý Petrík hľadá, to za tebou, keď budeš ležať v posteli s depresiou nepríde. To ťa vôbec nezaujíma, že prečo sa tak zle cítiš??? Prečo nevládzeš ani z postele vstať?? A čo bolo to, po čom si tak túžil, aký je dôvod, že to nemôžeš mať??? Ja ti nebudem vravieť, že bude lepšie a že sa to zmení..pokiaľ sa ty sám nezmeníš, bude to horšie a to ti je ozaj aj škoda z tej postele vstávať..;o)) ( ja sa ti neposmievam..ja sa ťa snažím pobaviť...a to je prvý krok...s veselosťou rastie sila a chuť...) Tak si pusti nejaký veselší film..alebo ak sa nezadarí..ako to povedal ten primár Vo vesničko má stredisková...Choď navštíviť krematórium, nech vieš, čo ťa čaká..:o)))
Som na tom podobne :D Nič ma nebaví, nevidím zmysel život,a teraz je mi už lepšie, ale bolo to aj hrošie...Čo už človek narobí. Nájdi si nejakých nových priateľov, vytýč nové ciele, sksú školu, ja tiež uvažuejm o ďalšom štúdiu, kúp si psíka trebárs, zvieratá vraj leičia dušu
Nápodobne...
