Chcem zomrieť

Úprimne si myslím, že mne nepomôže nič. Celý život som sa snažil, aby sa mali ľudia v mojom okolí, čo najlepšie a snažil som sa udržovať šťastných. Ale, vždy keď prišlo na, že ja chcem pre seba kúsok šťastia, tak sa to nedalo. A nebolo to raz. Už som unavený z tých osobných neúspechov v súkromnom živote, že to musím byť ja, kto musí byť silný a povzniesť sa nad to zlé, čo sa mi stalo a veriť, že niekedy v budúcnosti bude lepšie. Ja tomu neverím, keď proste doteraz nebolo dobre a posledné tri roky hrozné, tak nemám žiadny dôvod veriť, že to bude lepšie. Ja chápem, že nie som na tom zle, že som zdravý, mám prácu v dnešných časoch a že mnoho ľudí sa má omnoho horšie, ja si to uvedomujem, ale už aj ja by som chcel nájsť pre seba nejaké to šťastie. Nikdy som nechcel od života veľa a v kuse len dostávam polená pod nohy a ja som ten, kto sa s tým musí vyrovnávať, ale ja už nevládzem sa tváriť, že je to OK a veriť, že to niekedy bude OK. Pre mňa príde život zbytočný. Ja viem, že mnoho ľudí to nechápe, ale ja s tým súhlasím, "logicky", som si to odvodil. Mňa nikdy nikto nechápal, hoci som pomáhal, kde sa dalo. Už je tých sklamaní až príliš veľa.

No do pyry, vy ste snáď sprostí či čo? Človek tu rozmýšla nad samovraždou a vy mu radíte antidepresiva hej? Antidepresiva to su fakt lieky na urovni... nechápem, jak niekto môže byť taký somár, že si myslí, že lieky pomôžu. A ešte k tomu antidepresiva!!! Uvedomte sa. Čo si myslíte, že keď ich bude žrať, že sa mu začne viac dariť? Že jeho bratranec si nájde robotu a že si nájde nejakú ženu?

Ste trápni aj so všetkými liekami...

Prečo nás v určitom životnom období tak neskutočne zmáha depresia? Prečo nám nedovolí zvládať a prekonávať tie najťažšie životné situácie? Prečo nás tak trápi? Chcela by som zomrieť, ale taktiež by som chcela žiť a byť šťastná...ale ako, keď má človek neustále nejaké problémy, ktoré nezvláda......

No, ten Satan nam robi asi riadnu neplechu:D A nebude to sposobene len tou krizou, ktora este nepominula? Pravdepodobne.
Vsak uz nech toho zlocinca chytia, myslim tym Satana a nech ho zviazu. Vsak maju dost exorcistov:D Chapem, prd platne.
Ja si osobne myslim, ze duchovne bytosti dokazu velky prd.

Necivilizovany zivot ma byt riesenim? Oni sa takisto nahanaju minimalne za potravou. Ci si myslite, ze vam aboriginies budu potravu zhanat? Asi tazko. Vsade je zhon.
Treba najst ine riesenia, tie spravne solutions, ktore ta posunu dalej. Ked nikoho nemas, tak si niekoho najdi. Hlavne nehladaj hned chyby v druhom, lebo sa nikam nedostanes a zostanes sam. Samota je zla. Ved sprav nejakej zene dieta a budes mat aspon radost a uvidis, co je to slnko tvojho zivota. Potom sa vykasles aj na samovrazdu.
Prepac, ze som sa tak rozpisal. Ja nemam rad dlhe prispevky:D

Peto to co ty prezivas ja prezivam uz minimalne 10 rokov.A nebyt toho ze mam rodinu odidem zit do nejakej jaskyne mimo toho sveta.zit len v lone prirody a s prirodou.tento svet co zijeme je svet zla.raz sa mi dostal clanok anglickych novin kde jeden vedec popisuje ze terajsia doba je doba temna, vraj sa otvorili brany pekla a satan sa dostal medzi ludi.v tomto clanku sa dalej pisalo,Aj novodoby papes vie ze ako najvysia hlava krestanskej cirkvi by mal s tym spravit poriadok ale on nevie ako.preto sa chodi a navstevuje najvyssich duchovnych aj inych cirkvi a hlada pomoc.
A preto ti vravim niesi sam co mysli na najhorsie a jediny utek s tohto sveta je utek do krajiny kde materialne hodnoty neexistuju alebo sa im nekladie taky doraz.
ja som mal vybrate ze by som odisiel zit do australie k domorodcom ci inym narodom do afriky ale co najdalej od modernej doby.kde satan uz nema taku moc.A ak tam ta stretne koniec tak potom uz malo to tak byt a bol to koniec tvojej cesty,ale sam si tu cestu neskracuj

Ahoj Peťo, tak sa mi zdá, že máme rovnaké negatívne zmýšľanie. No ja ho môžem mať, ale ty ho zmeň. Určite si mladý chalan, máš prácu, bývanie, asi aj oboch rodičov a buď rád, že otec infarkt prežil, váž si každý deň, ktorý s ním prežiješ. A to, že sú z rodiny nezamestnaní - nie sú prví, ani poslední. Určite si prácu nájdu. Ja také šťastie nemám. Najprv mi nebankovka zobrala byt, potom mi zomrela jediná sestra a najmladšia dcérka. A nemám nič. Aj keď stále hľadám zmysel života, ešte som ho nenašla, aj keď chodím ako mátoha, aj tak si myslím, že oplatí sa žiť. Žiadne lieky nepomôžu, len človeka oblbnú. Majú dosť nežiadúcich účinkov. Ja to tady píšem, lebo presne také zmýšľanie ako máš ty, som mala aj ja. Ale prišla tragédia a človek prišiel na to, čo je dôležité a čo nie. Ak by si chcel, napíš na môj mail.

Len ťa prosím, prosím, neubližuj si. Ublížil by si tým aj ľuďom naokolo...

Ste si istí, že na depresiu pomôžu antidepresíva? Lebo čo ak depresia pramení z celkovej nechuti zo života, ako nás môžu vyliečiť tabletky, keď aj po ich dorbatí budú naše životy ako predtým a nebudeme mať do nich chuť - zmení sa tabletkami azda náš pohľad na svet?

Ja som mala nedávno tiež také obdobie, kedy sa mi najjednoduchším riešením javilo zomrieť. Nič som necítila, nič ma netrápilo, bola som ako prázdna škrupina. Nevidela som zmysel v ničom, čo som robila, nebavil ma život, mala som pocit, že tu na svete nemám žiadne miesto a tak to asi zostane. Tak načo to naťahovať?
Našťastie ma to prešlo. Neboli za tým lekári, žiadne lieky, nijakí iní odborníci.
Bola som to ja.
Začala som sa tešiť.
Raz ráno som sa zobudila, pozrela som von, a keď som uvidela vychádzajúce slnko, keď som sa nadýchla do nového dňa, usmiala som sa. Po nekonečne dlhom čase som roztiahla kútiky úst dokorán a teplo sa mi rozlialo po celom svete. Asi mi to konečne doplo, to, že sem patrím, že každý deň mi prinesie ničo nové. Začala som chodiť von, na prechádzky, do parku...
Jedla som to, na čo som mala práve chuť a užívala som si to.
Išla som von, keď som mala pocit, že to potrebujem, meditovala som, začala som mať zo seba dobrý pocit. Stanovila som si nejaké ciele, ktoré v budúcnosti chcem dosiahnuť a teraz sa k nim začínam prepracovávať....
A to ma napĺňa :)
Som teraz plná optimizmu, a rada by som ho nejako preniesla aj na Teba :)