ahojte vsetci.ja mam 165cm\\66-67kil.pribrala som za vyse2rokov asi 14kil.a 5kil z toho lenza kratucku dobu :( pred pribratim som vahu nemusela vobec riesit.bola som chuda a jedla so hocikedy a neobmedzovala som sa.a pptom som zacala priberata co je horsie v poslednom case uz dost dlhom stale jem sladke denne i niekolko kusov.a pritom to len zhltnem nic z toho nemam.som uz zifala.bud furt chudnem:bud zdravo ze jem 5x za den a furt myslim co jem aleno myslim na diety.ale proste kvoli tomu neustalemu premyslaniu za kazdy kusyik jedla som si tym znicila nervy...furt premyslat co zjem je na nervy len sa atresovat potom to asi neni moc zdrave..takze som sa rozhodla s tym skoncit a nemyslet furt na to co moze
m a cone ale jest lachsie jedla ale nie sa stresovat ked si dam obcas rezen ci cokoladku alebo tak..proste chcem si zacvicit aspon 2x do tyzdna a jest menej tucne jedla a vecer odost lachsie jedla a vedet ze sa snazim ale nie za cenu nervov rafsej takto pomali a kludne a nie hned ze nesmie
m nic take a take a vtedy a vtedy atd...proste nechcem dopadnut jak bulimicka abo take daco lebo to stravovanie zevraj zdrave myslim to 5x za den nedovoli ani ovocie hoci krdy ani nic aj semiacka presne odvazene i jogurt len biely a presne mnozstvo.presne furt ratat kj b s t a to je zivot?nie to je trapenie!tak podme do toho spolu a pomalsie ale bez nervov a bez ratania kazdeho susta.idete?cakam na vas ja zacinsm od zajtra pridaj sa i ty! :)
Kto bude chudnut so mnou?
Prajem pekný deň...idem ja variť...
Maoam, poslala som ti spravu :) diky za mailovu adresu
Annika, dakujem ti...ak chces, dam ti moj mail, lebo tu pisat take veci uz nechcem
maoamka1@gmail.com
Maoam, neboj, ludia bez tvojej pomoci preziju. Ibaze sa budu musiet sami viac namahat... Tak nech sa namahaju, neubudne z nich.
Maoam, ja som sa v tom case prepla do takeho stavu, ze som nikomu neverila a o nikoho som sa nezaujimala. Videla som ludi ako niekoho, kto kope len za seba a kazdu naklonnost a citovu angazovanost z mojej strany akurat vyuziva vo svoj prospech. Moj postoj sa zmenil na dost tvrdy. Ignorovala som, ak sa niekto v mojom okoli tvaril, ze potrebuje pomoc. Mala som v tom jasno. Pomoct som bola ochotna iba detom a starym ludom, jednoducho tym, ktori sa sami branit a postarat o seba nemozu. A ostatnymi, ktori zobrali o pomoc a o lutovanie, tymi som opovrhovala. Zatvrdla som velmi. Uz sa to zmiernilo, ale prisna k druhym som zostala. Co fnukaju? Nech sa pozbieraju. Skus sa na to pozriet takto. A takisto ja som odmietala pripustit, aby som sa v comkolvek spoliehala na pomoc niekoho. Bolo to obojstranne a ako hovorim, velka cast z toho mi zostala.
Annika, este nieco, vies v momente, ked som vcera mala den, ze som nemohla uz ani dychat, som si povedala, ze dost, stacilo...ide mi to uz na psychiku a uvedomujem si, ze telo mi dava alarm, ze musim zmenit postoj. Doteraz som cely zivot bola ja pre druhych tu, ked nieco potrebovali, naopak to nefunguje akosi, teda nie u osoby, kde som to cakala, to ma boli snad viac ako vysledky tych vysetreni :-(. Ludia su hyeny. Bohuzial.
Je najvyssi cas prestat si robit o ludoch akekolvek iluzie. Vsetko jedna zberba. Na par vynimiek, ktore si vazim,ale to su ojedinele ukazy v tomto dodrbanom svete.
Annika, tuto skusenost s tym clovekom mam aj ja - momentalne, to je snad na tom vsetkom jedna z najhorsich veci. Ziadna opora a byt sam je LEPSIE ako mat niekoho, kto sa v najhorsom obrati proti tebe a este si mu aj na smiech.
To je rana, to boli. Vlastne, ked si to tak vezmem, ak ma byt osoba, o ktorej som si myslela, ze by mala byt oporou takato, tak to uz nepotrebujem ziadnych inych nepriatelov...chapes ako to myslim.
Radsej sam - a sam, ako takto...
vzalo mi to vela energie a zlozilo ma to k zemi, ano, priznavam to, lebo som to necakala a zvlast v tejto dobe nie, ked je to fakt zle vsade, na vsetkych frontoch
ludia ma sklamali, strasne, zeny aj muzi, blizki aj neblizki, je to zle
vlastne na tomto svete mam len seba samu
Annika, dakujem ti za tvoje slova, je dobre vediet, ze nemam sama taku skusenost, lebo som uz zacala o sebe pochybovat, ze som ja na vine...
ale viem, vo vnutri viem, ze nie som, zlyhanie je na tej druhej strane, ja si fakt nemam co vycitat
snad uz len jedno - mozno sa to tomu cloveku vrati a pociti sam, ake to je - ak raz sam ochorie
Maoam, nieco si pisala v inej teme a velmi mi to pripomenulo, co sa dialo u mna pred dvomi rokmi. Vtedy som 4 mesiace skoro nejedla. A moj postoj bol vtedy tiez taky ako mas aj ty - nikto neuvidi, ze mne by nebolo dobre! A musela som byt oporou iba ja sama sebe, lebo som vedela, ze nikto iny mi nepomoze. Spoliehala som sa iba na seba samu a vobec nic som necakala od nikoho ineho. Ja sama som si bola najvacsou oporou aku som kedy mala. Pretoze clovek, co bol mojou oporou dovtedy, sa postavil proti mne a este sa mi pritom vysmieval do oci. Naucilo ma to verit v seba samu. Nemala som o sebe najmensie pochybnosti a vedela som, ze dokazem vsetko. Maoam, presne si viem predstavit, cim prechadzas. Neviem, co presne za tym je, iba co som vycitala z tvojich prispevkov. Ale riesis to presne ako ja vtedy.
Ja so zdravím zatiaľ nemám nejaké problémy...zatiaľ čo som z klebiet o mne počula, že si pchám prsty aby som bola chudá, že mám anorexiu....a blá bláá...nad tým sa nepozastavujem...Dala som si kompletné vyšetrenia robiť z krvi..mala som len zvýšený cholesterol..čo sa stravou dá celkom upraviť...
