Nuž, poskytnem ti opačný pohľad: ja sa na smrť teším. Som depresívna, som hraničiarka a naviac ma likviduje rozhádzaná cukrovka, ale najmä v spojitosti s prvými dvomi mi na živote nezáleží. Mám za sebou pár samovražedných pokusov aj klinickú smrť, ale stále som tu, a poviem ti... keď už mi to teda nevyšlo, snažím sa užívať si život, ako sa len dá, pretože skôr či neskôr smrť aj tak príde, takže si to zatiaľ užijme, nein? Tým nechcem navádzať na bezuzdné radovánky, ale myslím, že strach zo smrti, hoci prirodzený, by ťa nemal trápiť každý deň. Brala by som to ako nevyhnutnosť, ktorá skrátka príde, takže súhlasím s komentárom poniže: zameraj sa skôr na život a čo s ním. Smrť zvyčajne moc neovplyvníš, život jo:)