jajka001_
stále nechápem Tvoj postoj. Prečo by mala byť dôležitá otázka, či žili tak, aby život stál za to? A či na tom záleží, ako ho žili, keď vraj život po smrti neexistuje? Je potom jedno, či ho žili výborne alebo úboho, všetko skončí rovnako smrťou a zánikom. Nevidím žiadny zmysel takého života.
Je rozdiel medzi nesmrteľnosťou a večnosťou. Nesmrteľná duša má začiatok, ale nemá koniec - preto si nič nemôžeme pamätať z predchádzajúceho života, lebo žiaden ani predtým nebol. Večnosť naproti nesmrteľnosti nemá ani začiatok, ani koniec. Boh je večný, človek nesmrteľný.
Nie je to celkom tak, ako píšeš o tých, čo veria. Vôbec nestačí sedieť so založenými rukami a len počúvať, toto pre nebo určite nestačí. Viera má podnecovať k aktivite a nie uspávať v pasivite. O nebo treba bojovať, nebo nie je zadarmo. Je také ľahké byť dobrý? Tak to asi nie, inak by tu nebolo toľko úbohých, zlých bytostí, ktorých spomínaš. Práve to je to, o čo sa máme snažiť každý deň - premáhať seba, svoje zlé náklonnosti a konať čo najviac dobra. Zmeniť svet možno len tak, že každý začne meniť sám seba. Do toho sa však nikto nehrnie, pretože jednoduchšie je snažiť sa zmeniť toho druhého (pravdaže bezvýsledne).
Spomínala si Ježiša. Ten nebol obyčajným človekom - bol aj Bohom, ktorý hovoril, že všetko má zmysel a život po smrti existuje. Ak ho zredukuješ len na človeka, potom si ho vôbec nepochopila.
Už len posledná poznámka. Peklo nie je výmysel Boha, ono nebolo v jeho pláne, a Boh sa už vôbec neteší, ak sa tam niekto dostane - je to človek sám, ktorý si ho volí svojím životom. Tí, čo popierajú existenciu Boha, tak robia aj kvôli odmietaniu predstavy pekla. Prečo však radšej nežiť tak, aby sme sa dostali do neba, do nikdy nekončiacej radosti s najnežnejšou a najúžastnejšou Bytosťou, akú kedy môžeme spoznať?