Strach zo smrti

dwart: no ak by to boli len informacie, tak by stacilo ich vytiahnut z jedneho cloveka a vlozit do ineho a takto presunut vedomie. Ak by ten clovek bol dostatocne podobne nastaveny ( podobna hladina hormonov ... ) mohol by dalej fungovat ako ten pred nim. Ako dostat tie informacie von? mozno je to ta lahsia cast, napr. dost casto uprimne zapisovat na co prave clovek mysli, pri dostatocnom pocte tychto myslienok by sa dal vytvorit aky taky model, tazsie bude potom najst dostatocne mnozstvo ludi, ktori by si boli ochotni osvojit postupne tieto myslienky, malo by ich byt viac aby sa aspon jeden trafil ( teda, ze aspon jeden clovek bude dost podobny (chapanim toho co si precital) tomu kto tie myslienky zanechal ). Mozno v tom druhom probleme vecsine ludi casom pomoze umela inteligencia. Co sa tyka toho elektronu ( a dvoj strbinoveho experimentu ), o tomto si zatial myslim, ze pre vedomie je to prilis mala uroven, myslim, ze vodomie je daleko vyssie (t.j. ako nejaky sucet velkeho mnozstva tychto malych neurcitosti) a ze toto skor ovplyvnuje cloveka z fyziologickeho hladiska.

Lumik co si tym myslel ? znie to zaujimavo. Aj elektron sa nesprava tak akoby vedci predpokladaly. en.wikipedia.org

dwart: pises ze mozog sa rozlozi a zmizne s nim aj vedomie, co je ale to vedomie? mne sa zatial najviac pozdava, ze su to informacie, stale dokola vyhodnocovane mozgom.

tu po zemi chodilo PÁR ľudí, ktorí skutočne žili svoj život. ktorí to nemali ľahké. Ježiš bol jedným z nich. boli to aj Kolumbus, aj Gándhí. boli to ľudia, ktorí nekráčali s davom. a TO tu po nich ostalo.

bella, nikto ta nenuti zhanat si tituly, majetky, moc. mozes prezit zivot tak, ako chces.
čo z toho budu mat, ze zili, ak zaniknu?
preco sa bojis pominutelnosti?
co budu mat? skor, co mali vtedy, ked zili? zili ten zivot tak, aby stal za to? to je ta otazka.

ccc :))) jasné :))) AK je naša duša nesmrteľná.
pamatáš si snád nieco zo zivota predtym?
povedz, naco by tu bolo take mnozstvo ubohych, zlych bytosti - aby sa mohli skvarit v pekle? lebo to bohu robi radost? alebo preco?
zivot po smrti je utecha pre tych, ktori trpia. utecha pre tych, ktory by mohli nieco spravit pre tento svet,no radsej, aby mohli ist kdesi do neba, nespravia nic. oh, je take lahke byt dobry a byt ticho, pocuvat co ti pan farar nakaze.
ano, nic nerobte dietky, len pocuvajte svojho Pána - a myslia tym, budte ticho, ako ovce, a prispievajte nam na nase cirkevne majetky, nech si mozme v klude hyrit a tvarit sa svato.

jajka001_ Ja za to ze existujem nechcem odmenu. Ja len nevidim zmysel toho ze existujem ak som vesmirna nahoda. Inak celkom zaujimavy clanok www.mysteria.sk

dwart, môj príspevok bol o tom, že náhoda neexistuje a život po smrti áno. Čo sa týka toho príkladu, vedomie a mozog sú dve rozličné veci. Človek je duch a telo, tu na zemi - v hmotnom svete je duch obmedzený telom, ak je mozog poškodený, obmedzuje vnímanie človeka, akoby ho zastieral. V momente smrti však už pre vedomie nebude telo predstavovať žiadnu prekážku a bude opäť slobodné a "nezastreté".

jajka001_, aký by mal náš život zmysel, keby zanikol v momente smrti? Môžem tu na zemi dosiahnuť titulov, koľko chcem, byť uznávaný a milovaný mnohými ľuďmi, môžem žiť v bohatstve a spokojnosti, čo však z toho budem mať, keď po niekoľkých desiatkach rokov aj tak prestanem existovať? Budúce generácie, ktorým som dal život predsa tiež raz zomrú. Čo z toho budú mať, že žili, keď aj tak zaniknú?

Pravda je práve v tej vete, ktorú si povedala formou otázky: áno, máme žiť tak, aby sme sa mali dobre po smrti. Lebo ak je naša duša nesmrteľná, tých pár rokov života na zemi je v porovnaní s večnosťou, ktorá nás čaká po smrti ako kvapka vody v oceáne.

táák presne taketo iste myšlienky mam aj ja a niekedy to ani neviem ovladať, snažim sa myslieť na niečo ine, ale neide to... Už rozmyslam že vyhľadam psychologa..

nie si tu nato, aby si nieco dal tomuto svetu? preco za to nieco chces?