Strach zo smrti

presne to co si napisal chladomor som mal na mysli, len som nevedel ako to sformovat do citatelneho textu :)

az na poslednu vetu "že po smrti nebude nič."

kto ma chapat tento dvojzapor? :D

"že po smrti bude nič." tak by to malo byt :)

nikdy nepochopim preco musi byt slovencina tak komplikovana.. :)

btw, 4D len v pripade, ak neplati teoria strun :) (a mozno aj ine teorie), cize "dnes zijeme 4D" :)

Pre deterministickejšie založených ľudí by som mal takéto, dúfam že aspoň trochu uspokojivé vysvetlenie fenoménu, ktorý nazývame čas.
Udalosti si môžeme predstavovať ako niečo, čo má svoju presnú polohu a čas. Teraz mám na mysli udalosti typu: v tom a tom čase na takom mieste bol fotón absorbovaný elektrónom a nie udalosti ako: zomrela my babka. Ten prvý typ udalostí úplne stačí, lebo aj tá babka sa vo fyzikálnom svete skladá len z nejakých častíc. Skrátka mám na mysli len tie udalosti ktoré majú svoju na chlp presnú polohu a čas, lebo aj tie veľké udalosti (viditeľné voľným okom) sa z nich dajú poskladať.
Takže máme (minimálne ja mám) udalosti, ktoré sú úplne charakterizované 4-mi číslami: 3 za polohu a 1 za čas. Tieto čísla dokonale charakterizujú danú udalosť, lebo jednej udalosti prislúcha len a len jedna štvorica čísel a naopak. takže na pomenovávanie udalostí nám stačia štvorice čísel.
Náš svet je zjednotením všetkých udalostí, ktoré kedy nastali a ešte nastanú. Táto množina všetkých udalostí, tj. štvoríc čísel v geometrickom zmysle predstavuje štvorrozmerný priestor. Nazýva sa Minkowského priestor a má na pohľad trochu čudné vlastnosti. Príkladom čudnosti je napríklad pozorovanie hviezdy vzdialenej milióny svetelných rokov. Jednoduchší ľudia majú tendenciu prehlásiť, že tá hviezda už dávno neexistuje a vidíme ju len pre to, lebo nejaký čas trvá, kým k nám od nej dorazí svetlo. Lenže ono je to tak, že milióny rokov vzdialená minulosť tej hviezdy je pre nás prítomnosťou. Rýchlosťou svetla sa nešíri len svetlo, ale aj samotné udalosti! Toľko k podivným vlastnostiam času, ktoré ale v zmysle tejto úvahy nie sú podstatné.
Takže k veci. Svet je len štvorrozmernou množinou štvoríc čísel - udalostí v zmysle, ako som to opísal vyššie. Ľudský mozog vníma plynúci čas, ale to je len klam. V skutočnosti existuje len 4-rozmerný statický obrázok nášho sveta. Nič sa tam nehýbe, nemení, všetko je tam dané (kto nemá rád determinizmus, pre toho sa to môže "meniť", prípadne existuje celá séria svetov a naše vedomie môže medzi nimi preskakovať - tj. môžeme sa slobodne rozhodovať. To "preskakovanie" je ale obmedzené, keďže nikto z nás nemá neobmedzenú moc, tj. neviem preskočiť do sveta, v ktorom viem lietať, alebo si to len vyžaduje veľa sústredenia:D). To že čas vnímame ako plynúci, je len dôsledkom usporiadania 4D obrázkov našich mozgov. Naše mozgy sú namaľované tak, ako keby mozog naozaj žil v 3D svete s jedným časovým parametrom. V skutočnosti však svet taký nie je, ale my nie sme v stave to uvidieť, lebo vidíme len to, čo sa odohráva v našich mozgoch. Mozog je jediným interfejsom nášho vedomia s týmto svetom a dalo by sa povedať, že nemáme 5 zmyslov, ale len jeden, a to mozog.
Skrátka, štruktúra našich mozgov simuluje plynúcosť času, lebo naše vedomie sa s okolitým svetom nevie vysporiadať inak.
Čas by kľudne mohol plynúť aj úplne opačným smerom a my by sme si nič nevšimli, lebo naše mozgy sú usporiadané tak, že vedomiu dodávajú informáciu o plynutí času smerom dopredu (vedomie by ani iný typ informácie neprijalo). Takže neexistuje ani význačný smer plynutia času.
Taký je môj pohľad na čas.
Čo sa týka posmrtného života: Verím, alebo tak to pozorujem, že existuje fyzikálny svet a svet v ktorom existuje naše vedomie. Vo fyzikálnom svete čas neplynie, je to len ilúzia, ktorá vzniká pri interakcii fyzikálneho sveta a sveta vedomia. Podľa môjho názoru svet vedomia, kým ešte žijeme, je naviazaný na tento fyzikálny svet. Keď naše fyzické telá prestanú žiť, stratí sa aj vedomie. Nie preto, že by svet vedomia v princípe nemohol bez fyzikálneho sveta existovať, ale preto, lebo neexistuje žiaden dôvod na to, aby sme raz nemohli prestať existovať. To len ľudia sa toho strašne desia, že bože, čo budem robiť, keď nebudem? Ale to sa veciam (a ľudia sú tiež len veci, aj keď trochu zložitejšie) predsa stáva, že z času na čas prestanú existovať. Aj moje ja raz zanikne. Večný život je absurdita.
Takže verím, že po smrti nebude nič.

pretoze cas moze byt definovany jedine meranim a je dost otazne, co chces merat ak mas prazdny priestor, resp. priestor s hmotou v ktorej sa "nic nedeje":)

atm: preco myslis ? :))

"zmeny hmoty implikuju cas"
konecne nieco s cim sa da suhlasit;)

:) mozno zbytocne, cas je pre mna docela tazko pochopitelna potvora, preto ani neviem, ci musi byt vztahovany len na hmotu a jej zmeny. Tvoju vetu som si precital este raz a stale ju vnimam ako, ze zmeny hmoty implikuju cas, co ale mozno neni spravne pochopenie tej vety, kazdopadne som reagoval na to. No mozno keby sa aj v plnom priestore hmota nemenila cas by bezal dalej, len by bol "neviditelny".

ad "zmeny hmoty nastavaju aj v priestore"
ja som narazal na to, ze je smiesne k mojej vete "o case sa da uvazovat vsade kde prebiehaju nejake zmeny hmoty" dodavat, ze tieto zmeny nastavaju "AJ v PRIESTORE". hmota nemoze existovat mimo priestoru, takze spojka "aj" je nespravna a cely dodatok "v priestore" zbytocny:). mimochodom asi nema zmysel hovorit o case v prazdnom priestore:)

:) bez zmeny na casovej osi... ako keby sa casova os vlozila do 3rozmerneho priestoru

bez zmeny casu ako plynutie casu, alebo bez zmeni casu ako rychlosti plynutia casu? :)

... v priestore v ramci toho isteho casu (teda bez zmeny casu )...