Ako sa vyrovnat so smrtou rodinneho milacika?

najlepsie ako sa s takym niecim vyrovanat zaobstarat si noveho milacika...ja som mala 3 morcata ,zajaca a macku no a pred mesiacom mi zomrelo jedno z morciat a ani velmi nestiham smutit,lebo jednak som ´doma len cez vikendy a za druhe sa venujem zvysnym a aj to nestiham...pritom som sa vzdy desila dna ,kedy mi morcata zacnu umierat(su v rovnakom veku a mam ich velmi rada, mozno si niekto pomysli ,ze nejake sproste morca,ale pre mna je to jedno z naj milacikov na svete :))

laurina, mam doma macicku ktorej hladam domov. Nechces ju?
Hneda tabby, cca 5 mesiacov.

Bez ohladu na to, ci to bolo potrebne, je odcervena (2x, aj ev. larvalne stadia), zbavena ev. ektoparazitov.
Je velmi mila, velmi pritulna, dost submisivna - bola by super aj k detom, vela si necha (tzv. natahovat :-) ) Pouziva zachodik. Ani meno este nema.

Myslim, ze by ti to mohlo zmiernit zial za havkom.

:-((..chudatko...sestreu uplne chapem,my mame psiak,a tiez vravim,ze je to moje tretie dieta...ani si nechcem predstavit,ako by bolo mne,keby sa jemu nieco stalo....drzim palce

Zomrel nám psík. Bol to prvý psík, ktorého sme mali .. Ruka človeka nám na ňu siahla..Nemala ešte ani dva rôčky ..Bola sestrina, ale milovala som ju ako keby bola moja vlastná. Je tomu dva dni .. veľmi to bolí .. plačem .. sestra je na tom horšie, povedala, že ona nepochovala psíka, ale svoje dieťa ..

jednoznacne sa tu da odporucit si zaobstarat podobneho psika, aspon co sa tyka plemena.. povahovo sice moze byt iny, ale to vobec nevadi a hlavne takto najrychlejsie zabudnes na tu stratu, pretoze smutok bude vytlaceny laskou k novemu havovi

Ja to viem veľmi dobre pochopiť, myslím ten smútok a žiaľ. Nám už dávno, ešte keď deti boli malé, pred našimi očami susedov sprostý pes roztrhal morča. Malo obľúbené miesto na dvore pod autom a raz sa stalo, že suseda išla po ceste s tým psom, vošla k nám do dvora na kus reči a ten pes sa okamžite vrhol pod auto......., manžel rýchlo zobral palicu a chcel ho odtiaľ vyduriť, ale nedalo sa, lebo palica bola krátka. Neviem, či uplynula jedna minúta a bolo po všetkom. My všetci sme plakali, dcéra až omdlievala, bolo to hrozné. Dlho, predlho sme za naším miláčikom smútili, dlho sme sa hnevali aj na susedu. Nikto z okolia nás nechápal - veď to bolo iba morča !!! Potom sme mali ešte 2x morča, také krásne strakaté, s dlhšou srsťou, po 6-7 rokoch ich života nám tiež uhynuli. Bolo strašné sa dívať na to, ako to zvieratko chradne, nechce nič jesť, len sa od slabosti prevracia ....
Odvtedy - je to už asi 5 rokov- nemáme nijaké zviera, povedali sme si, že tie ich posledné chvíle by sme už viac nezvládli. Nikdy v živote na moje zlaté, prítulné a milé morčiatka nezabudnem.

Preto veľmi súcitím s každým, komu uhynie domáce zvieratko, hlavne ak je to brutálnym spôsobom. Všetko chce čas, aj smútok a žiaľ sa po čase zmiernia, až celkom zmiznú. Majte sa pekne

mne praveze velmi pomohlo mat noveho psa, ta ista rasa, to iste pohlavie, a vzdy si na nu spomeniem a hovorim tej nasej sucasnej, ze ta, ktora je v nebicku, by ju mala rada a tak...a velmi mi to pomohlo

Dobrý deň,
ospravedlňujem sa že píšem sem takto narýchlo. Našla som na ulici malú mačku (cca 5 mesiacov má), špinavá, chorľavá, asi ju niekto vyhodil. Stále jej tečie hnis z nosa, nemôže dýchať, snaží sa ústami. Očistila som ju, vykefovala srstičku, z očí vytrela hnis a utieram jej ho aj z nosa (škoda že nevie smrkať). Mám už 3 veľké mačky, nemôžem si dovoliť ďalšiu, navyše teraz odchádzam na určitý čas preč a nemá jej kto ustavične utierať ten hnis. Nenájde sa dobrý človek čo by si ju vzal, po čase sa vylieči snáď, aspoň čo som mala také kočky tak to chcelo pravidelnú stravu, utieranie. Je veľmi prítulná, krátke nôžky, trochu komická. V útulku je plno. Som z Trenčína.
bevas@mail.com, tel. 0915 280 748

druhy pes to nevyriesi,lebo uz nijaki iny nebude taky skvely ako bol tento.ja som mala no 13.5 roka bol clen rodiny,na vlciaka skvely vek ,ale to sposobilo ze mal dennodenne 4 hod prechadzky,jedlo na urovni,plus veter.starostlivost.a odkedy ho niet,uz nic nie je take ako bolo predtym,ano mam psa,ale uz len sluzobneho a vobec sa uz na nich neviazem.je to hrozne,teraz aj o taky mesiac,kedy ti bude velmi chybat.takze iny psom by som to neriesila.poznam vela ludi,ktorym ked umrel milacik,uz si psa nekupili(nie preto lebo niekdy su aj starosti),ale preto lebo ziaden uz nebude taky dobry akych mali.drz sa;-(((

ihned si kúpte rovnakého to odpudi myšlienky na neho a láska malého štenata pomože zabudnut