Roku 2009 som si adoptovala 6-týždňové čierne klbko z jedného dedinského dvora. Ráno som vstávala o piatej aby sme sa spolu mohli hrať, kým bola malinká, z práce som išla behom, len aby som mohla byť s ňou. Prežila so mnou prvé aj druhé tehotenstvo,moje deti milovala a tolerovala tak ako to len bolo možné. Vždy keď mi bolo nanič alebo som bola ja alebo manžel chorí stále bola s nami. Každý večer keď decká zaspali sme trávili spolu,učila sa so mnou na štátnice...Mala svoju povahu, ale bola to najlepšia mačka na svete. a potom sme sa presťahovali na dedinu, začala chodiť von a vždy ráno škrabala na dvere, že sa chce dobre najesť a vyspať. a teraz tu nie je a ani už nebude, nikdy. 11.5. o pol jednej ráno ju zrazilo auto. našli sme ju ráno okolo siedmej. druhú noc nespím, už nevládzem plakať, neviem čo budem robiť a kedy to prebolí že mi zomrela moja chlpatá sestra, dcéra a najlepšia priateľka, moja MIA.