Ako sa vyrovnat so smrtou rodinneho milacika?

Cas nelieci a dala by som ozaj vsetko aby sosm ich mala vsetkych pri sebe aj tulavu macicku, .... ta mi chyba najviac. Bol t stary asi 8 rocny kocur ale strasne mi chyba.

Tulacik, bol skromny a dobry .. a Timko mal iba 10 mesiacov a nas Tomicek mal 7 mesiacov. danka utopili ihned po narodeni.

Dnes zomrela maša mačička ale majhoršie bolo to že ju omylom zrazil môj otec.

Ahojte. My sme akurát včera prišli o našu Ashlynku. Bol to francúzsky buldoček. Mala 9 rokov v auguste by sa bola dožila 10. Od malička si prešla všetkým možným a vždy to sme to spolu zvládli. Žiaľ tento posledný boj sme prehrali.Posledný rok mávala záchvaty raz bolo lepšie raz horšie ale nikdy nie úplne zle.Brala lieky snažili sme sa to nejak zvládať a a aj sa to darilo .Od veľkej noci to šlo rapídne dole. Prestala chodiť resp ona aj chcela snažila sa ale nešlo to už točila sa stále dookola do všetkého narážala. Ako poviem úprimne nikdy som nič horšie nezažil ako tu bezmocnosť.Nakoniec sa mi včera podarilo vybaviť ct vyšetrenie aby som mal istotou, že som pre ňu urobil všetko čo sa dalo i keď som už dopredu vedel že to asi nebude dobré.Diagnóza bola strašná veľký nador na mozgu :( Rozhodli sme sa preto hneď že už ju nebudme trápiť a ukončíme to jej strašné trápenie. Včera bol asi zatiaľ najhorší deň v mojom živote. Musel som urobiť najťažšie rozhodnutie v mojom živote ale viem že to bolo správne a to ct ma v tom len utvrdilo a neľutujem ani tie peniaze. Môjmu milovanému psíkovi je už dobre nič ho už neboli. Zostala len veľká bolesť v našich SRDCIACH ktorá je ozaj neskutočná !!! Vzdávam hold každému jednému z vás ktorý sa dokážu správať k zvieraťu ako k plnohodnotnému členovi rodiny pretože tie zvieratká si to ozaj zaslúžia !!! R.I.P Ashlynka moja

Ahoj, Simona. My máme 14-ročného nemeckého ovčiaka. Nemá rakovinu, ale vlčiaci majú na starosť problémy s kĺbmi, panvou. Náš už má 2 roky problémy s chodením a posledný rok aj s vyprázdňovaním a obličkami. Pravdupovediac, pred rokom bol už tak zle, že sme si mysleli, že už ho dáme uspať. Už takmer nevládal chodiť a nemal žiadnu radosť ani chuť do života, už ani lieky od bolesti a vitamíny nepomáhali. Tak sme doniesli šteniatko, tiež NO, aby si na starobu ešte užil trocha priateľstva a malého psíka niečo naučil. Prežili spolu rok. Šteniatko je dnes už také veľké ako on. Mladý pes je veľmi živý, hravý, priateľský a môžem povedať, že starému predĺžil o rok život. Starý to už pomaly vzdáva - väčšinu dňa už preleží, kaká pod seba a treba ho čistiť, nad ňufákom už má sarkóm a na oboch očiach sivý zákal, ale vidíme na ňom, že je šťastný, keď je obklopený rodinou a že má pri sebe toho mladého zasrana, ktorého aj napriek svojej nevládnosti ešte dokáže dať "do laty". S nohami je už na to naozaj zle a veľmi schudol a tento mesiac sa s ním už asi budeme musieť rozlúčiť. Je to veľmi ťažké, ale nechať ho umrieť "len tak" by bolo ešte ťažšie. Ten rok s mladým psíkom pre neho bola krásna psia pieseň na záver života a chceme, aby zomrel spokojný a nie od bolesti a na zlyhanie orgánov. Je to pre teba veľká skúška, ale život prináša aj takéto veci, darmo sa bránime. Skús so starkými vyjednať, aby si Vášho psíka ešte podržali, kým sa šteniatko od neho niečo nenaučí, a budeš vidieť, že keď starý pes doslova "odovzdá kľúče" novému, aj pre teba to bude ľahšie. Držím palce.

Ahoj Simona,
my máme 13 ročného belgického ovčiaka a má tiež rakovinu. Všetko sa začalo jednou menšou hrčkou na koreni chvosta zo spodnej strany a tá hrčka rástla. Je to už vyše roka a teraz ju má väčšiu, z ktorej vyteká aj hnis a niekedy krváca.
Náš veterinár nám povedal, že ho môžeme dať utratiť, ale nemusíme a môže sa liečiť - teda zmierniť príznaky.
My sme sa rozhodli ho neutratiť, nakoľko síce je už starý, ale je ako člen rodiny a ešte je aktívny - behá, hrá sa, prijíma potravu.
Je to len na vás ako sa rozhodnete, ale určite by som sa neuponáhľal.
Pred 7 rokmi som prišiel o prvého nemeckého ovčiaka a bolo to neuveriteľné trápenie. Toho psa mi nenahradí žiadny iný pes, hoci mám rád aj tohto, ale každý pes je iný.

Ahojte, potrebujem sa asi len vyrozprávať, vypísať. Dnes som sa dozvedela, že náš 12 ročný psík Riki (biely nemecký špic)má rakovinu (pravdepodobne konečníku alebo niečo podobné). Naši mi o tom nepovedali, lebo som na Rikiho veľmi citovo naviazaná - rástol so mnou a strašne ho ľúbim. Je to neuveriteľne múdry psík. Posledné mesiace sa mu začali okolo konečníka vytvárať mokvajúce rany, z ktorých tiekla a tečie krv. Dedko s ním šiel, samozrejme, hneď lekárovi, ten mu to vyčistil, dal mastičku, injekciu, tablety a povedal, že sa s tým nič nedá robiť, že je už starý. Asi vtedy sa dedko dozvedel, že Riki má rakovinu. Ja som bola v tom, že má hemoroidy a je a bolo mi zaťažko sa na to pozerať, pretože si to stále vylizuje. On je neuveriteľne energický, nezložila ho ani prirodzená smrť jeho najväčšej psej kamarátky Fany, s ktorou boli spolu 10 rokov. Ona odišla na starobu a on to zobral tak prirodzene, je to múdry psík. Dnes, keď som sa dozvedela, že Riki má rakovinu, že sa nedá s tým nič robiť, má to už v tele a najlepšie by bolo ho utratiť. Ja som sa zložila a už od rána vkuse plačem, nedokážem to zastaviť a predstaviť si, že by tu už nebol. Vedela som, že raz to musí prísť, ale keď to raz príde, tak človeka to prekvapí a vydesí. Starí rodičia, u ktorých bývame chcú nové šteniatko a Rikiho by chceli dať potom uspať. Mala som pozerať inzeráty so psíkmi, ale odkedy viem, že ho chcú ,,nahradiť\", tak to nedokážem a ani nechcem hľadať nového psíka. Je to akoby ortieľ na smrť. Príde nový a malý, odíde starý. Nechcú to urobiť hneď, chcú ešte počkať, ale odkedy to viem, tak pri hladkaní Rikiho iba plačem. Ja neviem, zdá sa mi, že zatiaľ netrpí. Nebyť toho vylizovania tých rán (ktoré často krvácajú) by ste ani nevedeli, že je chorý. Stále behá, hrá sa, pije, je...

Je mi to strašne ľúto a bojím sa, kedy príde ten deň, keď ho pôjdu dať uspať. Poprosila som ich aspoň, nech mi o tom povedia, aby som sa s ním mohla aspoň posledný raz rozlúčiť. Aj tak sa s tým však nezmierim a bude mi to ešte dlho trvať.

když máte zvířátko, je dobrý si předem uvědomit, že tady na světě bude kratšeji než VY.S tím si kupujte psíka,mačku cokoli.Když mi umře zvířátko,dám mu do hrobečku, něco co mám hodně ráda,aby "věděl" že jsem stále s ním.Takový divný ale mě to pomáhá.Prostě se dobře rozloučit.

pozdravujem,tiez sa chcem asi len vypisat lebo je to 5-ty tyzden co mi odisiel psik a bolest stale vacsia.bola po nehode z ktorej sa navonok dostala ale postupne casom6 rokov) sa jej stav pomaly pohybovo zhorsoval az sme zo zufalstva ju odniesli a nechali na klinike odbornikom,no vydrzala tam uz len 2 dni aj ked jej chceli pomoct...mala skoro 8,yorkshirka...trapi ma okrem ineho to ze ked odchadzala nebola pri nas a pri svojej mame,bratovi...od nas sa nepohla cely zivot ale nebolo nam dopriane s nou sa rozlucit...verili sme ze sa vrati...dakujem min za precitanie,za akukolvek pomocnu reakciu takisto...co sa tyka ci sa s nou nedalo ist skor,taku riskantnu operaciu by som nedovolil kym chodila,tesila sa...

vďaka. som rada, že som to trápenie niekde napísala, zavesila ,povedala. keď sme sa o tom skúšali s manželom rozprávať, tak sme sa pohádali. idem si dať spraviť fotoplagát s mojou milovanou, alebo si ju nakreslím z fotky...

Ja viem, viem. Tolko otrepane: "cas lieci" pomaha, naozaj.