mam jeden problem....pred dvoma rokmi som bol sikanovany,kazdy ma bil,hadzali mi vecami do kosa a tak....
neviem ci to je preto,ale strasne som sa povahovo zmenil...zacal som tvrdo posilovat,cvicit box,proste som na sebe tvrdo makal den co den....zacinam byt agresivny ale neviem to ovplyvnit....kazdeho bijem teraz ja pre kazdu blbost a postupne tym stracam kamaratov pretoze sa ma boja a nechcu mat so mnou radsej nic.....teraz by som uz nemal problem nikoho prebodnut nozom alebo dobit k smrti,proste som neprekonatelne agresivny ku kazdemu,kazde druhe slovo co poviem je nadavka,ucitelom odvravam,jednej ucitelke som pretoze mi dala trojku prepichol na aute vsetky gumy,dalsej som dal do zamku na jej dverach sekundove lepidlo.....proste teraz uz neznesiem nic ani krivy pohlad,ani pol kriveho slovicka,proste nic....je to nejaka psychicka porucha?da sa to liecit?cim to moze byt?
Chcem sa zmeniť
Prepac milli ale viem co mysli gloria a nechcem nikoho urazit-ale Kde bol Boh ked sa na nas pachalo nasilie???? Zatvaral pred tym oci-nevidel to sialenstvo,necitil tu bolest,nepocul ten krik!!!! Povedz mi preco a ako toto mohol dopustit???
Nehnevaj sa milli verim v Boha ale niektore veci mu neodpustim.
Prepáč, Gloria, ale ani ty nehovoríš hovoríš všeobecne, keď menuješ ezoteriku a kamene. A podľa mňa to vôbec nie je to isté. A keďže mám aj ja právo na svoj názor, tak som ho vyjadril.
ahoj milli rozumiem tomu, čo píšeš,ale veľa ľudí doslova irituje keď napíšeš Boh, Ježiš..Koniec koncov každý má právo na svoj názor, slobodu myslenia....Vlastne som chcela vyjadriť to, že jednu a tú istú vec, jav, skutočnosť ľudia pomenujú roznymi menami, slovami a pritom si niekedy ani neuvedomíme, že je to to isté
Aby som nezostal dlžníkom, musím dokončiť predch. príspevok, ale aj pridať skúsenosť, ktorá odvtedy nastala. Priznám sa, nedalo mi hneď pokračovať a písať o riešení problému, keď som dovtedy ešte neprešiel skúškou, ktorá by potvrdila správnosť riešenia tohto problému. Takže tu je riešenie, ktoré pomohlo mne a verím, že môže pomôcť komukoľvek inému:
Musel som jednoducho svoje reakcie voči bratovi priniesť k Bohu a vyznať ako vinu a požiadať Ho o odpustenie. Potom som sa musel "oddeliť" od hnevu a pomsty - na to musím mať pred Bohom, samozrejme, oprávnenie, ale k tomu netreba absolvovať žiadnu univerzitu ani mať nejaké zvláštne dispozície - je to proste právo, ktoré mi bolo dané pri splnení určitých Božích (biblických) kritérií - to však je mimo túto tému, preto to nebudem rozvádzať. Tieto kroky k vyriešeniu problému som urobil len nedávno a situácia, ktorá by to overila, nastala až dnes ráno, keď som niečo konkrétne hľadal a nemohol som to nájsť. Priebeh situácie sa zdal veľmi podobný tým predchádzajúcim: po určitej dobe neúspešného hľadania predmetu som znervóznel a už som sa tak trochu obával, čo asi nastane. Ale nenastalo. Zrazu som zistil, že niečo, čo ma predtým prinútilo prejsť do hnevu, stratilo svoju moc. Až vtedy som si vlastne uvedomil, čo sa deje - popisované riešenie bolo otestované. Takže nie ja, ale Boh, presnejšie Ježiš, ktorý povedal: "daná mi je všetka moc na nebi i na zemi..", zvíťazil nad mojou nevyriešenou zúrivosťou.
Nebránim sa tomu, že mnohí si o tomto celom pomyslia svoje, že je to možno vymyslené, alebo že si to namýšľam, ale ja viem, že sa to takto stalo a je na každom, ako sa k tomu postaví. Týmto svedectvom, samozrejme nechcem znevážiť rady nikoho z prispievajúcich. Je to moja osobná skúsenosť.
Ešte by som sa chcel vrátiť k detailom, ktoré som popísal v predch. príspevku (pre istotu 2-krát odoslanom :-). Myslím, že som niektoré svoje reakcie zdramatizoval trochu viac ako tomu v skutočnosti bolo - napr. k hádzaniu predmetov o stenu (ešte) nedošlo - tuším sa mi pri spomienkach priplietli podobné situácie z mladosti :)
Prajem príjemný neskorý večer.
geco, precitala som si tvoj prispevok a je fakt hrozne co si musel prezit..Velmi ta chapem, to ze si agresivny..Ja som chvalabohu ziaden fyzicky utok na seba nezazila a pred par rokmi mi velmi psychicky ublizil jeden clovek,ktoremu som doverovala..Viem ze sa to s fyzickym nasilim neda porovnavat..Ale ja som sa potom stala tiez brutalne agresivnou..zacala som fajcit a nadavat ako pohan..Mala som pocit ze uz nedokazem nic len nadavat a kopat do vsetkeho, hadzat veci o zem a tak..A toto obdobie u mna velmi dlho trvalo..Potrebovala som zo seba dostat vsetku tu bolest..Teraz som uz v pohode,vdaka jednemu skvelemu cloveku..Velmi ta chapem ako sa citis..Myslim,ze to aky si agresivny odzrkadluje len to kolko bolesti v sebe nosis..Napisal si,ze teraz neznesies ani krivy pohlad,lebo si hned nasilny..ja si myslim,ze je to akasi obrana v tebe ktora sa hned v tebe podvedome prejavi,akoby si nieco v tebe povedalo:"a uz nedovolim aby mi nikto v zivote ublizil!!"..Mozno uz radsej reagujes tak agresivne vopred,skor ako by mohol niekto ublizit tebe..Co sa mna tyka,ja som tiez vtedy nezniesla ani pol slova od nikoho..hned som mala pripravenych 1000vulgarizmov..Neviem ti poradit ako sa zmenit..musis prekonat toto obdobie..mne strasne pomohlo,ze som sa z toho vtedy mohla vyrozpravat (a nebolo to len raz)...vsetku tu bolest..Mozno ani tak nepotrebujes psychologa,ale nejakeho laskaveho cloveka,ktoremu by si mohol porozpravat vsetko co by si chcel a co prezivat..a hovorit mu to stale..
A hlavne len hlavne neurob nejaku hlupost..mysli na to,ze to co ti urobili..,nestoja za to aby ta to ovplyvnilo tak aby si si znicil zivot..Myslim ze mas v sebe vela citu a aj je v tebe to dobre..inak by si tu nepisal ze sa chces zmenit..Daj vediet ako sa mas a co si myslis o prispevkoch..A ozaj,este mam otazocku-kolko mas rokov?
Geco, ja som bol v spoločnosti ľudí pokladaný za pokojného, mierumilovného človeka. A ja som si to tiež o sebe myslel. Môžem ti však povedať, že v poslednej dobe nevychádzam z údivu nad sebou ako reagujem, keď príde nejaká situácia (a ešte "lepšie" kombinácia urč. situácií), kde sa všetko deje akoby proti môjmu očakávaniu a to ešte zrovna vtedy, keď mám veľmi málo času. Nevravím, že by som tieto situácie nejak zvlášť v minulosti zvládal, ale prejavilo sa to len určitým stupňom nervozity a akosi som sa cez to "prehryzol". Ale to takto fungovalo ešte donedávna. Teraz, keď príde takáto situácia a hlavne, keď som sám, tak ma to tak via "vytočiť", že som napr. schopný rozbíjať veci, čo trebárs práve držím v ruke a podobne. A už som ich aj pár takých šmaril o zem, alebo niekde o stenu. Jednoducho ma chytí zúrivosť a ja sa potrebujem nejako "odventilovať". Mohol by som to v sebe zadržať, ale ja nechcem, lebo sa mi zdá, že som teraz v práve a niekto, alebo niečo si to "musí" odpykať. Vďaka Bohu, že si to (u mňa) odnášajú "len" predmety a nie ľudia. Najzaujímavejšie na tom je, že ja som veriaci človek a dobre viem, že všetky okolnosti, každý jeden detail, riadi Boh (je to samozrejme moje presvedčenie). Ja som dlho premýšľal, kde sa to vo mne vzalo, ale až nedávno som na to došiel.
Mám staršieho "podareného" brata, ktorý je "zhodou okolnosti" pravý opak mojej povahy (je extrovert). Keď som bol malý chlapec, bol som často objektom jeho dobrodružných výčinov a viem že ma vedel vždy dobre vyprovokovať. Keď nepomohli odhovárania, prišli na rad nadávky, potom vyhrážania. Ale keď ani to nezabralo a to som už bol väčšinou dobre "vyhecovaný", začal som po ňom hádzať to čo som mal práve poruke. Pamätám sa že, raz to bola napr. fľaštička s nejakým rozpúšťadlom, inokedy po ňom leteli dokonca nožnice...
A ja som presvedčený, že toto je príčinou terajších mojich prejavov. Zapísalo sa to môjho podvedomia a teraz sa to vynorilo ako obluda - po viac ako tridsiatich rokoch!
Napísal so to takto detailne, aby si mohol zachytiť prípadnú analógiu vo svojom správaní. Nemá to určitú podobu v tvojom správaní v snahe o satisfakciu za všetky tie príkoria a krivdy v minulosti? Len sa obávam, že ak to nebudeš naozaj riešiť, aby to nedopadlo zle. Tých možností riešenia je zrejme niekoľko.
Geco, ja som bol v spoločnosti ľudí pokladaný za pokojného, mierumilovného človeka. A ja som si to tiež o sebe myslel. Môžem ti však povedať, že v poslednej dobe nevychádzam z údivu nad sebou ako reagujem, keď príde nejaká situácia (a ešte "lepšie" kombinácia urč. situácií), kde sa všetko deje akoby proti môjmu očakávaniu a to ešte zrovna vtedy, keď mám veľmi málo času. Nevravím, že by som tieto situácie nejak zvlášť v minulosti zvládal, ale prejavilo sa to len určitým stupňom nervozity a akosi som sa cez to "prehryzol". Ale to takto fungovalo ešte donedávna. Teraz, keď príde takáto situácia a hlavne, keď som sám, tak ma to tak via "vytočiť", že som napr. schopný rozbíjať veci, čo trebárs práve držím v ruke a podobne. A už som ich aj pár takých šmaril o zem, alebo niekde o stenu. Jednoducho ma chytí zúrivosť a ja sa potrebujem nejako "odventilovať". Mohol by som to v sebe zadržať, ale ja nechcem, lebo sa mi zdá, že som teraz v práve a niekto, alebo niečo si to "musí" odpykať. Vďaka Bohu, že si to (u mňa) odnášajú "len" predmety a nie ľudia. Najzaujímavejšie na tom je, že ja som veriaci človek a dobre viem, že všetky okolnosti, každý jeden detail, riadi Boh (je to samozrejme moje presvedčenie). Ja som dlho premýšľal, kde sa to vo mne vzalo, ale až nedávno som na to došiel.
Mám staršieho "podareného" brata, ktorý je "zhodou okolnosti" pravý opak mojej povahy (je extrovert). Keď som bol malý chlapec, bol som často objektom jeho dobrodružných výčinov a viem že ma vedel vždy dobre vyprovokovať. Keď nepomohli odhovárania, prišli na rad nadávky, potom vyhrážania. Ale keď ani to nezabralo a to som už bol väčšinou dobre "vyhecovaný", začal som po ňom hádzať to čo som mal práve poruke. Pamätám sa že, raz to bola napr. fľaštička s nejakým rozpúšťadlom, inokedy po ňom leteli dokonca nožnice...
A ja som presvedčený, že toto je príčinou terajších mojich prejavov. Zapísalo sa to môjho podvedomia a teraz sa to vynorilo ako obluda - po viac ako tridsiatich rokoch!
Napísal so to takto detailne, aby si mohol zachytiť prípadnú analógiu vo svojom správaní. Nemá to určitú podobu v tvojom správaní v snahe o satisfakciu za všetky tie príkoria a krivdy v minulosti? Len sa obávam, že ak to nebudeš naozaj riešiť, aby to nedopadlo zle. Tých možností riešenia je zrejme niekoľko.
geco co sa mi konkretne stalo???
22:02 podrobnosti radsej nechci vediet- to je len pre silne zaludky.od vtedy ubehlo uz 12 rokov a len nedavno som sa s tym dokazala vyrovnat-a to jedinym sposobom odpustenim tomu cloveku-inak sa to neda-znici ti to cely zivot-ta nenavist-voci kazdemu,otazky preco mi nik nepomohol, atd.ked si to dokazal napisat nam sem dokazes to povedat aj psychologovi. ta nenavist ta znici-znici to kto si bol- pred nasilim-aj ked po nom uz nikdy nebudes rovnaky clovek,ale prosim nezmen sa na rovnaky hnus!!! neublizuj teraz ty inym-prestan sa lutovat-ludom sa stavaju aj horsie veci-prestan nenavidiet cely svet,ludi,ktori za to nemozu!!!! ak ti nepomaha vybit svoju zlost-pomoze ti jedine psycholog-len silni ludia sa s tym dokazu vyrovnat sami ! z tej nenavisti sa zblaznis!
A čo sa mi konkrétne stalo? Mohla by som ti to povedať do očí, ale takto? Vylúčené. Stále sa obávam o svoju bezpečnosť.
