Dobrý deň,
začala som to pozorovať už od jeho štyroch rokoch, že trávi veľa času na záchode. Tolerovala som to, v šiestom roku, keď nastúpil do základnej školy, my zavolala pani učiteľka a odporučila pomoc psychológa, hovorila, že môj syn je celé prestávky na záchode, odchádza hneď po zvonení a prichádza po zazvonení. U psychológa nám povedali, že syn je v poriadku, a že by sme to mali tolerovať. Dnes má deväť rokov a dennodenne sedáva celé dni na záchode, vychádza len zriedkavo, kvôli nemu sme museli namontovať druhý záchod aby sme mali kam chodiť my s manželom. Jesť a hrať sa nechce inde ako v záchode. Učenie mu inde tiež nejde. Snažíme sa to tolerovať ale v poslednom čase to je už veľmi ťažké. Máme sa s tým naučiť žiť alebo ísť k ďalšiemu psychológovi? Nechceme to s manželom moc siliť, každý predsa musí mať nejaké súkromie.
Môj syn trávi veľa času na záchode
Navstivili sme mnozstvo odbornikov, ale nakoniec nam pomohol jeden ludovy liecitel z Dunajskej Stredy, ktory mu naordinoval masticku z konskej hrivy ktoru si mal kazdy den natierat na dlane. V priebehu par tyzdnov sa prestal zamykat, no bohuzial musime kadzy mesiac dokupovat zasobu masticiek.
Mam pocit ze moj maly mal podobnu inklinaciu k obrovskemu sukromiu. Vidim ze mate podobny problem ako ja. Moj syn mal obdobie (od 9 - 12 rokov) kedy sa ustavicne zamykal v sprche, na zachode dokonca aj v obyvacke. Spociatku sme si mysleli ze to je len vcasna masturbacia, ale spoluziaci hovorili ze on sa im nezveril, a mne sa tomu nechcelo verit.
Ale teraz vazne. Mozno sa mu ako malemu zapacila nejaka vona osviezovaca, alebo prasku na pranie a postupne sa stal na tom zavisli, Mozno by stalo za to vyskusat dat rovnaku vonu, ako mate v hajzly, aj jemu do izby a zo zachoda tu vonu postupne odstranit nejakym pohlcovacom pachu.
Skuste mu dat zachodovu misu mmiesto kresla, alebo stolicky do obyvacky.
A možno nebude chodiť vobec na zachod keď bude mať ten kutik :D
Urobte mu nejaky maly utulny "zasity" kutik niekde v jeho izbe. Mozno sa tam bude citit dobre a nebude chodit tolko na zachod.
No, dala by som ruku do ohna, ze to je tym, ze je silny introvert. A citi sa tam absolutne bezpecne, ma tam sukromie, ticho, nic tam od neho nechcete. Mozno ak nemava na izbe zatvorene dvere, tak ho vase chodenie a rozpravanie vyrusuje, a preto sa vie mozno na ucenie viac sustredit na zachode. No zaroven si myslim, ze ma nejaky problem, pred ktorym tam uteka. Deti, ktore sa takto uzatvaraju do seba a separuju sa od ludi vacsinou nejaky problem maju. Prajem vela sily a pochopenia. Kludne vyhladajte niekolko psychologov, ak bude treba a s odpovedou, ze to treba tolerovat sa neuspokojte. Nejaky dovod to ma a na ten musite prist.
Na Vašom mieste by som synovi našiel nejaké
záluby či koníčky.Skúšali ste ho prihlásiť napríklad na výtvarnú či hudobný nástroj ?
Poprípade aj iné aktivity, ale najprv sa určite poradte so psychológom alebo psychiatrom.
uff no tak o takomto probleme u dietata pocujem prvykrat! vyzera to vazne, ako to opisujes.. jednoznacne treba psychologa! hladat a hladat a neuspokojit sa s tym, ze to nic nie je, ze z toho vyrastie.. ak takto vyvadza ked ho odtrhnete od zachodu tak to uz je vazna porucha si myslim... a nema nejaky zapal alebo nieco ze ma casto nutkanie tak tam furt sedi a po troske cvrkne a tak..? no drzim palce, aby sa to vyriesilo!
Potrebuje asi sukromie. Skuste mu povedat ze do jeho izby mu nikdy nepojdete, ak nebude chciet, skuste sa spytat este ineho psychologa.
