Este som nemal vazny vztah

ešte som chcela dodať,že vydala som sa skoro 40 ročná.
Takže vek nehrá v láske úlohu.

nemáš začo-možme sa tu hocikedy stretnúť,a popísať o živote a trápení.
Rada ťa vypočujem a ak možem pomôžem.

nathália09
dakujem, za povzbudive slova :)
zelam vsetko dobre do zivota :)

ahoj alchemist-napíšem ti o mojej prvej a dúfam že druhej poslednej láske mojho života.

Mala som 18 ked som spoznala svoju prvú lásku,chodili sme spolu 5 rokov,ale neboli sme spolu často.
Bývali sme na ubytovni,sem tam prišiel za mnou,sem tam ja za ním.
Neviem ako to začalo,a kedy mi dal prvú facku,ale ľúbila som ho veľmi.Potom som dostala druhú facku-ale riadnu.-pre takú hlúposť.
Už sme plánovali aj svadbu,navšetevovali sa,a zas prišlo do toho niečo že zas ma zbil.
Odišla som k rodičom,povedala všetko,a oni prišli do mojho bytu v Ke,a vyhodili ho slušnym spôsobom.
Ešte sa snažil so mnou spojiť,ale nedala som mu už šancu.
Myslela som na neho velmi dlho,lebo som ho stále milovala,ň.Celých 5 rokov som iba žila a smútila za tým čo bolo,a čo sa nemuselo tak pokaziť.Bol veľmi pekný sympaticky,šikovný,a obľúbený.
Po 5 rokoch mi zavolal raz v noci okolo 1h,na pevnú linku-vtedy nemal každý telefon.Ja celá štastná,že zavolal,,,,,tak sme rozprávali asi 3 hodiny.
Potom sme sa stretli,a ešte chodili asi necelý rok,ale to už nebolo ono.
Raz som za ním prišla a mi neotvoril dvere,lebo že mal návštevu-po 2 dnoch povedal,že tam mal matku-klamal.-nevadí,
Už sme sa nevideli-nikdy.
Potom dlho,dlho,som bola sama,život len taký,že práca,a domov,potom k rodičom a stále to iste do kola.
Až po 11 rokoch som stretla terajšiu lásku-spoznali sme sa náhodou na internete.Písali sme na nejeku temu,vyjadrovali sa o nej ako aj tuto na tejto stranke.
Stretli sme sa po 3 mesiacoch a bola to veľká láska-až doteraz,a verím že navždy.
Takže nezúfaj a spoznávaj ľúdí.
Tiež som bola hamblivá a ostýchava,vela som toho nenahovorila,stále som sa červenala,a všetko pominulo.
Pomohla mi komunikácia,a láska.
Tak už vieš o mne skoro všetko.

ahoj krajanka :)

ahoj alchemist

AdamKrt, hej viem presne co tym chces povedat, ako u mna je to uz asi na hranici, v podstate si so mnou robil co chcel a ja som vzdy len prikyvla, lebo som si povedala ze ked bude on stastny budem aj ja. Lenze som zacala viac mysliet na seba a uz je zle, ked sa mi nieco nepaci a poviem mu to, tak povie ze to tak nie je, predtym sme to aspon riesili, lenze teraz mne sa to ani riesit uz nechce. Tiez sme sa rozisli pred nejakou dobou, potom bol mesiac v pohode, starostlivy,mily a teraz zas je to to iste a navyse si ani chybu neprizna.

najla:

hovori sa, ze priatela spoznas v tazkych chvilach. Moja priatelka robila to iste, bola sebecka. Pred par dnami sa vsak nepekne vyfarbila v jednej situacii a to som si povedal dost. Sice sme sa uz asi 20x rozchadzali, ale vtedy som hladal moznosti, ako to poriesit. Teraz nehladam, uz ju nechcem ani vidiet. Mozno uz pochopila, ze robila zle, ale to uz je jedno. Bola nepoucitelna a schopna vzdy sa vratit do starych kolaji. Hovoril som jej, ze sa to tak skonci, neverila... Clovek dokaze znasat nieco iba po urcitu hranicu. I strom sa moze vo vetre ohnut len z casti a ak sa ohne este viac, uz ho to polame...

Vsimaj si jeho spravanie v dolezitych situaciah. To Ti povie, aky je a ci stoji za to, mat prazdny vtah. Ono sa o tom lahsie hovori, ked su v tom city a i ked clovek vie, ze nerobi najmudrejsie, ba mozno i zle, srdce byva tazke bremeno. Otazka je, len kedy clovek narazi na svoje dno, kedy uz je toho moc...

AdamKrt, no ine asi neostava, len ja sa obavam ze on sa nezmeni, totiz mi to pride tak ako keby som sa ja mu mala vo vsetkom prisposobovat a doteraz som si to az tak nevsimala lebo ho mam velmi rada, len to vo vztahu nestaci

bože, s týmito vzťahmi/nevťahmi je to na nervy:D...ale asi vždy lepšie mať nejaký vzťah,i keď možno nie je úplne ideálny(veď čo je v tomto živote ideálne?!),ako iba filozofovať o vzťahoch.kiež by som už aj ja mohla zbierať skúsenosti ohľadom týchto vecí prakticky,nie len teoreticky...