Nedokážem veriť ľudom... Mám prácu, kde dennodenne prichádzam do osobného kontaktu s množstvom ľudí. Som tam rok, no za ten rok som si všimla, že ľudia by pre peniaze spravili čokoľvek, že klamu, podvádzajú, okrádajú... a je im to jedno. Nedokážem preto veriť nikomu, a ešte aj expriateľ bol taký "milý", že celý náš "vzťah", pol roka, to ťahal na dve strany, nakoniec sa rozhodol pre tú druhú (alebo prvú? neviem, ktorá bola tá druhá). Po tejto rane, čo sa mi priznal, si už ani neviem nájsť vzťah. Každý mi stroskoce do mesiaca, vždy to ukončím skôr,ako sa to vôbec začne,lebo "čo ak ma zas oklame, využije?". Neviem takto existovať, chcem to zmeniť, ale nemám v sebe silu, neviem kde začať. Svoju prácu milujem a nemenila by som ju za nič na svete. V podstate je to jediné, čo ma na tomto svete baví, preto som 12hod. v práci, aby som nemala čas na svoje "problémy a starosti", lebo neviem sa pohnúť, stále ten istý kolotoč dookola. Nechcem to už nikomu vešať na hlavu s mojich kamošiek, nikto by to nehápal... oni majú kopec svojich problemov,nechcem ich zaťažovať, a v podstate neverím už ani im... ani s rodičmi som nikdy nemala dobrý vzťah, nikdy mi nedali najavo, že ma majú radi a v živote ma nevideli trápiť sa. A v podstate takých ľudí je málo. Pred svetom vystupujem ako veselá optimistka, vždy sa smejem a hrám sa na šťastnú, v práci sa musím usmievať na klientov a s úsmevom odolávať ich narážkam a pripomienkam na firmu, v ktorej pracujem. Som povrchná, lebo musím... Ale ja tak nechcem žiť.... :(
Neverím ľuďom - neverím ničomu/nikomu
Nojom: Som v maturitnom ročníku. Mail evertonian4life1@gmail.com
beskyd: U mňa je to problémové najmä s tou náladovosťou, preto si to niekedy dosť pripúšťam a inokedy sa zas cítim s tým byť zmierený.
Je samozrejmé, že existencia hmotného sa nedá poprieť, veď všetko okolo nás je hmota a závisí od nej aj naše biologické prežitie v tomto svete, preto nemožno úplne odmietnuť fyziologické potreby a procesy. Lenže ľudia sa často odmietajú stotožniť s myšlienkou, že existuje čosi nadradené nad hmotou.
Existujú typy ľudí ako napr. bibi123 (možno ich nazvať systematici či dialektici), ktorým tento usporiadaný \"dokonalý\" spôsob života vyhovuje, lebo im dáva zmysel či skôr ich neprivádza k reflexií, viac im k životu netreba. Ale som presvedčený, že najvzácnejšia schopnosť človeka nie je racionálne zmýšľanie, ale schopnosť pozerať sa na veci nadzmyslovo, vidieť viac než primárne vnímame zmyslami (a podľa toho následne usudzujeme).
Ide o to s akým nadhľadom sa na to pozeráš. Či si zakladáš na veciach, ktorými sa obklopuješ alebo ich síce berieš do istej miery ako nevyhnutnosť, ale nie si na ne silno naviazaná. Určite by každý z nás bol spočiatku nešťastný z toho, keby mu zhorí byt či dom a poisťovňa ti odmietne dať čo i len cent (lebo si veľmi radi nájdu niečo, čo ich v zmluve k tomu neviaže alebo \"každý je strojcom svojho šťastia\" =)). Pretože do istej miery je každý z nás už na tento štandard zvyknutý, podvedome závislý. Čo tu opisujem je hraničná situácia, po ktorej by sa v každom z nás niečo pohlo, ovplyvnilo naše vnútro a najmä u zásadových materialistov.
O ľuďoch žijúcich z ruky do úst a asketizme sa dajú viesť dlhé polemické debaty. No verím, že sa vôbec nemusia mať horšie než najbohatší ľudia sveta.
ta3, zle sa na to pozeras. To nie je o tom, mat 3 auta, ale o tom, ze ked clovek nemusi riesit existencne problemy, ako je platenie najmu, rozne splatky, hypoteky, zivenie rodiny, atd., tak je menej stresovany, ma pre seba viac casu, moze sa venovat hociakemu konicku, kde na vystroj treba davat tazke tisice, moze cestovat po svete, kupovat kvalitne potraviny, platit si drahe operacie, ktore mu zneprijemnuju zivot (chrup napriklad, alebo plastika, hocico), moze podporovat neziskovu organizaciu, davat na charitu...inymi slovami, clovek robi, co naozaj chce, a co mu prinasa stastie.
Tym nechcem povedat ze peniaze = nestastie, ale tato rovnica neplati jedine v pripade, ak sa clovek postavi k moci (co penaize su) zodpovedne a vie ako tu moc ovladat, a ma ju pevne v rukach. A zaroven, pokial ON ovlada peniaze, a nie naopak. Potom je vsetko stratene..
Ale ked dnes, v 2010, 60% americanov zije z ruk do ust, a nie 100% z nich pracuje prave v tom, co ho bavi. A ti, aj napriek tomu ze su chodobny, nemusia byt najstastnejsi, ale mozno su, netusim.. ai je to priliz individualne. Ale je to skor smutne, ze 2 z 3 ludi ziju tymto sposobom, je to take dost zvlastne, az morbidne, ze 2/3 ludi zije doslova ako robot, len preto aby prezila v danej krajine... Kolko % slovakov asi takto zije ?
A toto bude GARANTOVNAE horsie, jedonducho to je vedecky podlozeny fakt, ze financny system ktory tu mame dnes sa bud totalne zruti, alebo ZLIKVIDUJE nizsiu a zaroven aj strednu triedu!!!
preco? jednoduchy dokaz je napriklad ten, ze nizka a stredna trieda plati sialene dane, ale korporacie nic, len lobuju, uplatky a maju takmer nulove dane. Toto = chodobny bude chudobnejsi a bohaty este bohatsi.
Viac dokazov je tu:
www.businessinsider.com
Cize este to bude VELMI ZAUJIMAVE....
ze "a sakra, ved ja nic vlastne nemam...." - ten clovek by mohol byt stastny jedine ak by bol obmedzeny vyhradne len na uspokojenie aktualnych potrbieb, napr kupit si nieco dookola..
// este ma napadlo ze, prave preco jeho stastne MUSI vyprchat je ze nedokaze tu svoju potrebu nadalaj uspokojovat - uz si nic nemoze kupit, no moze ale nedokaze sa z toho chytit, neviem si predstavit ze by na tej posteli drzal notebook a kupoval online nejake auta, len tak a hrialo by ho to :) to by uz muselo byt zo samotneho zufalstva..
ale pokial by mal pri sebe rodinu, aspon z pocutia, by mohol byt o nieco satstnejsi.. ktovie, uvidim ak sa tam ocitnem :D potom rychlo napisem nejaku knihu pre ludi...
Podla mna je skor stastny ten, ktory sice ma peniaze, ale nadobuda ich sposobom, ktory nemeni jeho osobnost a neukroji z jeho casu kraj, ktory by mu chybal.
Priklad: sikovny clovek si povedzme za 1 den prace zarobi na 1 mesiac zivota, teda je zaroben "bohaty", a moze byt aj stastny, lebo ma cas. I ked jeto skor nerealne 1den=1mes, ale povedzme ze 5x do tyzdna po 4 hodiach, je relativne realne a zaroven ak ho to bavi, urcite ho to nevycerpa ako 8x5 v praci kde sa musi donutit.
Respektive, sposobom akym pozera na tie peniaze.. iste su dolezite, ale iba do istehej hranice
najblizsie k vyhre ma ten clovek, co pracuje v oblasti ktora ho od srdca bavi a zaroben ho uzivi aspon tak, aby mal z ust do ruk (velmi hruby priklad: rybar zijuci pri mori, realnejsi priklad neviem, kedze kazdeho bavi nieco ine).
Ten obrazok o Afrike je kruty, ano tam sa urcite nemaju stastne... Maju tam daleko viac problemov, avsak niektore problemy su prave vdaka nam - ze si robime z Afriky (a Ciny, Indie) otrokov. Priklad: Viete kolko krvy ma sebe ten zlaty nahrdelnik, alebo prsten co mate prave na ruke ? (tak isto diamanty a vlastne vsetko z tych krajin, ale to ine ina tema...)..
podla mna staci vlastnit nejaku podu, urobit si z toho farmu, byt blizko zopar aspon stoviek ludi, a clovek moze byt stastny, teda, jedine.. ak si jeho stav stastia nevyzaduje auto, na ktore nema..
Len to som chcel povedat, ale neviem ako som to mal sformulovat, ze jeden potrebuje ku stastiu to na co nema - auto, dom, jachtu, a dalsi potrebuje k stastiu prave len to co ma, chlieb a vodu so strechou nad hlavou.
Cize vlastne, mozno, clovek si urcije ci bude alebo nebude stastny len a len sam, tym co chce a ocakava. Do tohoto sa ale neda zaradit Afrika a podobne krajiny, tam ma jednoducho smolu.. cize kazdy 3 clovek na svete ma dost smolu. Nie je to Stastie samo o sebe ze ti ktori toto citaju nepatria k tym "kazdy treti" ? Stavim sa ze nikto by neskusil zahrat si rusku ruletu s takou moznostou ;) (revolver ma 6 miest na gulky, dajme tam dve nahodne, zatocme a hrajme, sance budu uplne rovnake, az na to ze ten kto to schyta sa nemusi trapit, atd)
Mimochodom, k tomu stastio o materializme, tak sem hodim svoj vlastny pribeh z reality.. ked so mal 16, tak som si hovoril "preco nemozem mat to a a to?" novy PC, velku telku, proste hi-end elektroniku... tak som zacal pracovat a zarabat.. za par rokov som si kupil uplne vsetko, zaver? zvykol som si na tie veci, a uz ma nebavia, i ked zo zaciatku to bola sranda, ale ta sranda (ze stastie) vyprcha skor ci neskor, a tymto som sa dostal do kolotoca, z ktoreho clovek nevystupi bez aspon lahkeho zranenia, teda z neho treba vyskocit.. pretoze potom nasleduje, auto, lepsie auto, byt, lepsi byt, sportiak, dom, vila, lietadla, jachty, plaze.. blabla, pretoze obycajne veci potom nedokazu uspokojit, lenze zarobit na tieto extremne drahe veci, by zabralo extremne vela casu, tj. ak by sa clovek nasiel na smrtelnej posteli, povedal by si "fuha, som miliardar, to je super co, jeden z tisic najbohatsich na svete, hhahahaa, haha? ha?" a uvedomil by si ze "a sakra, ved ja nic vlastne nemam...." - ten clovek by mohol byt stastny jedine ak by bol obmedzeny vyhradne len na uspokojenie aktualnych potrbieb, napr kupit si nieco dookola..
Jeden kamos mi hovoril, ze akonahle dosiahol svoj ciel, svoje miliony, tak si uvedomil ze nevie preco to vlastne chcel, a stratil vela ludi po ceste, nenavratne.. a tento mi zaroven povedal ze pozna tak 80 milionarov, a kazdy z nich sa hraje na stastneho, viac ci menej, ale ze "VIE" ze kazdy z nich nie je skutocne statny - ako k tomu dospel? neviem....
Podla mna stastie musie byt sklbenim usporiadanej rodiny a materialneho zabezpecenia. Uz tisicrocia zijeme v tlupach, takze k stastiu treba ludi, ktorych lubis, ktori Ti pomozu, podporia Ta, kazdy sme ale nejaky, takze treba si k sebe vzajomne hladat cestu, respektovat sa ako rozdielne zmyslajuce osobnosti a neobvinovat sa, ze Ty si mi nedal najovo, ze ma mas rad a pod. ... clovek zijuci cely zivot ako jednotlivec nemoze byt stastny, to je myslim kazdemu jasne... Len nechapem, preco vsetci odsudzuju materializmus, ktory je v zivote nemenej dolezity. Predstavte si, ze nemate kde byvat, nemate co jest, nemate cim pohostit rodinu, ked Vas pride navstivit, nemate sa s cim prikryt, ked je Vam zima... Vsetky tieto veci nas robia stastnymi. Preto si nemyslim, ze ludia zijuci v Afrike su stastni... nd01.jxs.cz Predsa ked neviete, co bude zajtra, ci budete mat co jest, pit, ci Vam nezdochne jedina koza, ktoru mate, ci nedostanete AIDS, ci Vam nezomrie dieta pri porode kvoli hygiene, ci Vas muz si nenajde 8. manzelku, s ktorou sa musite delit o jedlo, ci Vasa dcera nezomrie na obriezku... Podla mna tito ludia nemaju istotu a istota je to hlavne, co nas robi stastnymi, lebo citime pevnu podu pod nohami a keby mohli s nami menit, verim, ze by menili.. Ja mam napr. pekne auto, okrem toho, ze sa rychlo dostanem z miesta A do miesta B, do prace, za rodicmi,.... zapnem si v nom hudbu, ktoru milujem a citim sa velmi stastna, takze sa neda povedat, ze by nam materialne veci neprinasali uspokojenie a radost.. Takisto, kebyze mam dom, pekne zariadeny, zutulneny, kde ma kazdy clen svoj priestor, tak sa v nom lepsie citim ako napr. v jednogarsonke... To uz je len na cloveku, aby bol spokojny s tym, co dosiahol a nechcel zas viac... Laska je v zivote dolezita, ale z nej sa clovek nenaje... Preto by sa mal kazdy snazit dat obe veci do harmonie a obe veci su dolezitou sucastou nasho zitia a prezitia...
No, fgf, mohol si vidiet taky graf, ale si treba polozit otazku: bol pravdivy? V dnesnom svete, ked to niekomu nepoctivemu hra do kariet a je dost vysoko, kludne a bez mihnutia oka sfalsuje vysledky vedeckemu vyskumu, ci prieskumu verejnej mienky. Podla toho grafu by stastie zaviselo od materie, penazi, zial, to tak nefunguje, predsa by tolko bohatych ludi nepachalo samovrazdu. Stastie nezavisi od toho, ci mam auto alebo dve, pripadne drahsie ako ma sused, stastie nezavisi od vonkajsieho materialneho sveta, stastie je vnutorny pocit a zavisi od nasich dusevnych vlastnosti a duchovnych hodnot. Casto pocut niekoho povedat, ze by bol stastny, keby si mohol kupit prave take auto, ci prave taky dom, nakoniec si to kupi, ale po case zisti, ze sa vlastne nic nezmenilo, ze stastnejsi nie je. Clovek moze mat 6 aut, 3 domy a 2 jachty a miliony na ucte a nemusi byt stastny, naco su mu 3 domy, ked aj v jednom je sam, alebo aj ma partnera, ale neciti jeho lasku, lebo partnera prilakali k nemu iba jeho peniaze. Ano, clovek v civilizovanej bohatej krajine si moze dovolit paradnu veceru a k tomu kvalitne vinko, ale to ho iba zasyti, ale nemusi ho nutne naplnit stastim. Stastie nezavisi ani od toho, ci sme sami alebo mame partnera, kopa manzelskych parov je castokrat nestastnejsia ako niektori jednotlivci, ktori ziju sami. Stastie zavisi od toho ako nazerame na svet, co od neho ocakavame, ako vieme riesit problemy, ktore pridu do cesty rovnako bohatym ako chudobnym, ci sa dokazeme radovat aj z malickosti, lebo velke veci sa nezazivaju kazdy den, skratka, zavisi to od nasho myslenia a zivotnej fylozofie. Ak sa dva rovnake problemy postavia do cesty dvom ludom, jeden je z neho od nestastia pomaly na dne a druhy to ako problem skoro ani nevnima. Podla mna zakladom stastia je laska a to nemusi byt iba laska k opacnemu (alebo tiez rovnakemu) pohlaviu, ale laska vo vseobecnosti, laska ku ludom, zvieratam, prirode, k roznym konickom, laska k samotnemu zivotu a laska sa veru kupit neda za ziadne peniaze, ani vymenit za ziadnu materiu. Laska to je aj dobre zdravie, lebo ak citime lasku sme stastni a ked sme stastni, sme aj zdravsi. Stastie ma vela podob, neda sa definovat, ale rozhodne nezavisi od toho, ci zijeme v bohatej alebo chudobnejsej krajine, skor by som povedala, ze sme stastnejsi, ked zijeme jednoduchsi zivot. K stastiu nepotrebujeme vela. Nie je zle, ked mame vela veci, ale je zle, ako povedal soren, ked veci napokon zacnu vlastnit nas, cize zase je dolezite, aky postoj mame k danym veciam. Ja takto vnimam stastie, ak mate niekto iny nazor, co nepochybujem, rada si ho precitam.
soren, pacia sa mi tvoje myslienky, nato ze si adolescent mas bohovsky nadhlad. k tomu co si pisal akurat tolko, ze nie je bohaty ten, kto ma najviac, ale ten, komu chyba najmenej. aj v ramci nasej krajiny mozme vidiet ze ludia v BA kde je najviac bohatstva rozhodne neposobia stastnejsie ako ludia na hornom povazi napriklad alebo na orave. ten materializmus je sice scasti nevyhnutny pokial ide o existencne veci (ono nie je taka sranda skoncit skolu a riesit byvanie najma ked si chces zakladat rodinu, uzivit zenu, deti..), ale v tych materialne bohatsich regionoch ma este uplne iny rozmer a tym je obrovsky tlak na spotrebu. obrovske kese idu na prezentaciu uplne nepotrebnych somarin a brakov, o ktorych sa velmi sofistikovane vytvara dojem ze su nevyhnutnostou, robia z nas lepsich, hodnotnejsich a ja neviem este akych trendy a in. takze kazdy chce mat, kazdy sa chce ukazat ze ma a to vies, vacsina ludi boli a vzdy budu ovce. tie iste ovce ktore za druhej svetovej kradli zidom majetok a rozbijali vyklady na ich obchodoch, ale o par rokov neskor uz oslavovali komunistov a rad radom udavali svojich spoluobcanov, rodinu, brat sestru, sestra brata kamarat. teraz su zase vsetci demokrati a klanaju sa selebritam a konzumu, lebo niet pastiera ktory by ponukol ine hodnoty. a preto dneska pre mamon ti kazdy vrazi noz do chrbta presne tak isto, ako by ta v 50tych rokoch udal statnej bezpecnosti. ludia su stale rovnaki a treba k nim aj tak pristupovat. je to cas a priestor v ktorom sa musis naucit zit, lebo ked si to budes prilis pripustat, zblaznis sa.
Soren, ja som podobny ako ty, uz studujem psycholu...ale to o tom, ze v Afrike su stastnejsi je mytus, cital som o tom. Bol tam aj pekny graf a viac menej vyslo, ze cim bohatsia krajina, tym su ludia stastnejsi.
