Nedokážem veriť ľudom... Mám prácu, kde dennodenne prichádzam do osobného kontaktu s množstvom ľudí. Som tam rok, no za ten rok som si všimla, že ľudia by pre peniaze spravili čokoľvek, že klamu, podvádzajú, okrádajú... a je im to jedno. Nedokážem preto veriť nikomu, a ešte aj expriateľ bol taký "milý", že celý náš "vzťah", pol roka, to ťahal na dve strany, nakoniec sa rozhodol pre tú druhú (alebo prvú? neviem, ktorá bola tá druhá). Po tejto rane, čo sa mi priznal, si už ani neviem nájsť vzťah. Každý mi stroskoce do mesiaca, vždy to ukončím skôr,ako sa to vôbec začne,lebo "čo ak ma zas oklame, využije?". Neviem takto existovať, chcem to zmeniť, ale nemám v sebe silu, neviem kde začať. Svoju prácu milujem a nemenila by som ju za nič na svete. V podstate je to jediné, čo ma na tomto svete baví, preto som 12hod. v práci, aby som nemala čas na svoje "problémy a starosti", lebo neviem sa pohnúť, stále ten istý kolotoč dookola. Nechcem to už nikomu vešať na hlavu s mojich kamošiek, nikto by to nehápal... oni majú kopec svojich problemov,nechcem ich zaťažovať, a v podstate neverím už ani im... ani s rodičmi som nikdy nemala dobrý vzťah, nikdy mi nedali najavo, že ma majú radi a v živote ma nevideli trápiť sa. A v podstate takých ľudí je málo. Pred svetom vystupujem ako veselá optimistka, vždy sa smejem a hrám sa na šťastnú, v práci sa musím usmievať na klientov a s úsmevom odolávať ich narážkam a pripomienkam na firmu, v ktorej pracujem. Som povrchná, lebo musím... Ale ja tak nechcem žiť.... :(
Neverím ľuďom - neverím ničomu/nikomu
ono to mozno vyzera ze ta sprdávajú ale fakt sa ti usiluju len pomoct. zamysli sa nad tymi prispevkami, maju pravdu. si vnutorne vyhorena, lebo nevies relaxovat. najdi si konicky. potom si najdes znamych. priatelov. musi byt nieco co ta zaujima okrem prace. ked budes medzi prijemnymi ludmi tak sa uvolnis a zacnes zit. lebo teraz nezijes. a nepretvaruj sa. ked ti je mizerne, daj to najavo. neznasam krcovite umele usmevy. aj tak je to na tebe vidno ze si nestastna. aj cez ten usmev. ked budes pozitivne naladena, pritiahnes pozitivnych ludi.
*clovekom
nikus-skor nevies realne chapat zivot ako taky... neber to v zlom!!! nie je v zivote vsetko idylicke, musis sa naucit takto to brat-v prvom rade by som zmenila na Tvojom mieste zamestnanie.
Citujem Ta "tá práca ma baví, len ma tam nebavia práve také typi(ma byt ypsilon) ľudí ako som spomínala... " Nemoze Ta praca bavit, ak Ta na nej nieco nebavi. Chapes? Najdi si inu pracu, s inym zameranim. To ako keby isla robit mniska pre brookersku spolocnost-urcite by jej vadili typy ludi-makleri-ktori klamu, kradnu, zavadzaju. Ak by isla robit do sanatoria, tak by pomahala ludom, kolegovia by mali rovnaky ciel-pomahat, zmiernovat bolest, liecit... Chapes??? Nemoze Ta bavit praca, v ktorej sa nachadzaju typy ludi, ktori Ti vadia, nevyhovuju, nesympatizujes s ich zivotnym stylom, poslanim...
Dalsi krok su rodicia-si ich dieta, aj ked Ti to nedavaju najavo, urcite im na Tebe zalezi. Kolkokrat si im povedala sama od seba, ze ich lubis a su pre Teba doleziti? Podla mna ani raz. Pokial nezmenis aj vztah k rodicom, nemozes sa stat plnohodnotnym clovek a v buducnosti dobrym rodicom. Ak das tieto veci do poriadku, budes triezvejsie rozmyslat a budes pripravena na normalny partnersky vztah...
keby som nechcela zmenu, tak tu nenapíšem... ok, neriešte.... sorry
Tak potom neviem. Nechces byt sama a nechces byt s ludmi, nedoverujes im. Mas rada pracu ale v podstate to tam nemas rada. Chces zmenu, ale vlastne preto nic nerobis. To vypnutie pomoze! Ale ked to nedokazes, tak nic mo, mozno ani nechces zmenu. Chces zostat tak ako si, len to Nevies prijat ako fakt. A ked tak skus psychologa, len tak sa porozpravat, on ti uz nieco povie
bibi takže podľa teba som akože zaostalá či čo?
bibi takže podľa teba som akože zaostalá či čo?
nikus, to je pomoc. Viem, ze si asi cakala, ze Ti budeme pisat-Ty chudatko, ake to mas tazke, vsetci na svete su zli-vsetci v praci, rodicia, expriatel,...
Ale my Ti chceme otvorit oci, keby si uz bola mentalne vyspela, tak by si nejake suvislosti, co sa tyka zivota chapala, precitaj a zamysli sa nad svojim prispevkom a pochopis... Ak nezmenis seba, myslenie, nebudes nikdy v zivote stastna, budes mat problemy s partnerskymi a medziludskymi vztahmi...
nojom, dovolenku som si v lete ani nezobrala, lebo paradoxne, nedokážem byť sama... neviem vypnúť... neviem čo by som mohla sama doma robiť... nudila by som sa hrozne
Musis na nejaky cas vypnut. Zober si dovolenku, bud doma, alebo do prirody bez, ale sama. Skus si v hlave urcit urcite zasady podla kt sa budes riadit, len tak pre seba. ( ,,budem sa spravat tak a tak, budem robit to a to, nebudem robit to a to,,) Ale urcite na nejaky cas vypni.
