Nedokážem veriť ľudom... Mám prácu, kde dennodenne prichádzam do osobného kontaktu s množstvom ľudí. Som tam rok, no za ten rok som si všimla, že ľudia by pre peniaze spravili čokoľvek, že klamu, podvádzajú, okrádajú... a je im to jedno. Nedokážem preto veriť nikomu, a ešte aj expriateľ bol taký "milý", že celý náš "vzťah", pol roka, to ťahal na dve strany, nakoniec sa rozhodol pre tú druhú (alebo prvú? neviem, ktorá bola tá druhá). Po tejto rane, čo sa mi priznal, si už ani neviem nájsť vzťah. Každý mi stroskoce do mesiaca, vždy to ukončím skôr,ako sa to vôbec začne,lebo "čo ak ma zas oklame, využije?". Neviem takto existovať, chcem to zmeniť, ale nemám v sebe silu, neviem kde začať. Svoju prácu milujem a nemenila by som ju za nič na svete. V podstate je to jediné, čo ma na tomto svete baví, preto som 12hod. v práci, aby som nemala čas na svoje "problémy a starosti", lebo neviem sa pohnúť, stále ten istý kolotoč dookola. Nechcem to už nikomu vešať na hlavu s mojich kamošiek, nikto by to nehápal... oni majú kopec svojich problemov,nechcem ich zaťažovať, a v podstate neverím už ani im... ani s rodičmi som nikdy nemala dobrý vzťah, nikdy mi nedali najavo, že ma majú radi a v živote ma nevideli trápiť sa. A v podstate takých ľudí je málo. Pred svetom vystupujem ako veselá optimistka, vždy sa smejem a hrám sa na šťastnú, v práci sa musím usmievať na klientov a s úsmevom odolávať ich narážkam a pripomienkam na firmu, v ktorej pracujem. Som povrchná, lebo musím... Ale ja tak nechcem žiť.... :(
Neverím ľuďom - neverím ničomu/nikomu
Nikuška, rozumiem ti. Bohužiaľ, svet nepretvoríme, lebo sa nám nepáči. Musíme sa v nom podriadiť. Život je jedna veľká pretvárka, lži a milosrdné lži a klamstvá a zákerné intrigy a mobing na pracovisku...nevyberieš si..medziľudské vzťahy na bode mrazu..a tým aj milenecké..v tomto svete si veľa ľudí pomýlilo priority, väčšina si myslí, že hlavnou nie je zdravie a šťastie, ale peniaze..je to tak..aj tí naväčší boháči zhrnajú a zhrnajú a stále im je málo (ved to vidíme aj na našich "celebritách", za peniaze si dá odfotiť aj rozkrok a množstvo bohatých milencov je dôvod, aby celebritou bola..)a každý boháč bude trepať do telky, že peniaze nie sú dôležité..aj to je pokrytectvo...Vieš, všetko zlé v živote je na niečo dobré..tým, že žiješ medzi supmi, tak sa niečomu aj priučíš, len musíš dať pozor, aby si nevklzla do ich roviny myslenia a konania a v os. živote treba dať pozor len na okruh priateľov a myslím si, že možno budeš mať šťastie aj na partnera, ktorý bude mať také isté priority v živote ako ich máš ty..rodičia sú možno chladní, lebo nedostali lásku od svojich rodičov..kde sa to mali naučiť?..aj toto je dobré pre teba, lebo ked ty budeš mať deti, tak im budeš dávať určite viac lásky a pochopenia ako si dostala ty sama..veľa šťastia.
ta3, plati to ze v bohatsej krajine su stastnejsi ludia. Pozri sa na to statisticky. V Amerike je stastnych, povedzme, 600 ludi z 1000, v Afrike alebo Indii je to trebars 200 z 1000. To, ze su na svete depresivny milionari a tiez stastni ludia, co nemaju ani elektrinu, je jasne. Ide tu len o akusi hodnotu "priemerne stastie na obyvatela."
ja tiez nie, pokial by som nemal dovod (vendeta?, predsa nenecham pobehovat nejakeho cloveka co mi zabil rodinu, aby to urobil dalsej :D )
neviem ci by som mu len tak z haluze odpustil, ked mi zobral vsetko.. zalezi ale od situacie.
Vid BéeMWéčkára z isteho mesta co nedavno nieco take urobil, to je uz dost na zavahanie... Ak by mal alkohol v sebe, bral by som to ako vrazdu, bo co i horsie, VIAC AKO VRAZDU, jednoznacne by som to riesil, jednoznacne...
ja by som nikoho nezabila ani keby som vedela ze to bude beztrestne.
vy snad hej?
lea25
ziadny trest, tak potom by existovala vendeta :D
mozno by klesla blizko k nule :D
dnes netreba byt prefikany dokonaly genius aby som zabil niekoho bez trestu, staci mat hrubu penazenku, alebo aspon nejaku tu platinovu kreditku (taka cierna AMEX by u nas gola garancia na beztrestnost, tak ako je to napr v Thajsku)...
hej, suhlasim ze 1 zamestnanie by bolo lepsie ako 5 a nevediet to dokonale..
cize mohol by tam byt sef, napr v nejakej automobilke ci tak, kde treba ludi riadit.. alebo aspon pracovat v skupie ludi (i ked tiez by tam mohol byt isty sef, ktory by bol pekelne dobry v sefovani - cize by robil to co vie a nikto by nefrflal ze on chce byt sefom, ak by sa na to velmi necitil)..
ano je to velmi dolezita a zodpovedna praca. takisto ako pomoct mozes aj ublizit. urcite je to praca ktora ma skutocny zmysel,na rozdiel od mnohych inych.