Túto tému som založila preto, lebo som sama v minulosti trpela úzkosťami a depresiami a hľadala som radu aj v diskusiách na tomto fóre. Chcem len dodať silu všetkým ľuďom, ktorí trpia týmito chorobami a povedať im, že si musia veriť a dá sa z toho dostať. Navštevovala som aj psychiatričku a brala lieky, som už viac ako rok bez liekov a iných utišujúcich prostriedkov. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a mne táto choroba dala dosť veľa. Uvedomila som si, že šťastie je v maličkostiach a človek si je jeho strojcom sám. Za ten rok som skončila úspešne školu a našla som si prácu, kde je komunikácia s ľuďmi základom a vrtochy úzkosti tam nemajú šancu. Všetkým vám držím palce a ak sa niekto z toho pekla tiež dostal, pridajte svoj príbeh a povzbuďme spolu tých, ktorí s týmito hnusobami ešte bojujú.
Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba
Víte jak jste na tom s depresí??? Našla jsem pěkný článek www.medicin.cz
Třeba to někomu pomůže...
Aj na nete som cital, ze ak sa clovek dostane do remisie, tak sa ochorenie uz nikdy nemusi vratit. Mozno to vyzneje ako chumajovina, ale velmi pomaha aj to, ze cloveku daju ID a potom si clovek nemusi robit take starosti kvoli peniazom, co je dost silny stresujuci faktor najma, ak ich clovek nema...
Ja momentálne prežívam peklo ..
jeden čas som konzumoval marihuanu a to malo svoje dôsledky plus od malička stres v rodine to bolo dosť zle ..
a teraz ked mam 20 rokou sa to začalo všetko prejavovať fyzické psychycké ataky boli neskutočne silne dokonca ani tablety na ukludnenie a magnezium B6 nepomahali alebo len slabo..
neskutočne návaly strachu zo zlihania orgánov hlavne srdca..
chvenie až silná triaška pocit samoty silné bušenie srdca návaly tepla a zimi v par sekundových intervaloch strata pamäti hlavne krátkodobej bolesti na hrudi občas pociti nerealnosti alebo že proste necitim pociti ziadne len ako kedby som bol a nič viac neviem to vysvetliť ..
pociti na odpadnutie.. stale sa tím trápim viem že sa to dá prekonať ..
ale je to tažké ked mam o sebe povedať tak som...no bol som dosť silný a vyrovnaný človek aj preto čo som v destve zažil a nečakal som niečo také aj ked je to v rodine teraz v poriadku a som štastný..
mne hlanve pomaha ked je niekto somnou a potom to skôr prejde :)
a mam asi troch domácich maznačikov mačičky :D a tie mi tiež dosť pomahaju sustredím sa na nich a hrajem sa s nimi v tedy to prejde ešte skor cítim od nich pocit lasky čo mi neskutočne pomáha :) no a teraz už sa s tím vyrovnať sám ked som v práci medzi kolegami pracujem fyzicky je to aj dosť namáhavá práca :/
ale je mi tam fajn najhoršie je to v noci :/ ked idem spať asi už tri mesiace ma trápi to že stále cítim vlastný tep ked som v kľude a potom si namíšlam a vtedy to aj začne :/ dosť nepríjemné no :/ ale verím že sa s toho dostanem bol som aj na vyšetrenia všetko je oki po fyzickej stránke EKG bolo vyždy dobré aj krvný tlak :) vyšetrenia krvy tiež :) a tak teraz mam naplánovane isť k psychiatrovi :)
a každému kto to prežíva prajem veľa sily sa s tím vyrovnať :) :)
Je 4:17 a je to tu zas. Po cca nadhernom asi mesacnom obdobi, ked som sa citil fantasticky sa mi ta pliaga znova vratila. Zacalo to v pondelok rano, dalej vcera no a cela dnesna noc je opat v keli :-( . Je to svinsvo ako sa rozbehne neprijemny tok myslienok. Makam na sebe dost ( pravidelny sport, citanie zmysluplnej literatury, prechadzky, priroda, magnezim + b6 , ryby tuk )len v poslednej dobe som trocha zvolnil. S prietalkou mame problem s milovanim, tak aj tuto okolnost si dost pripustam, plus moje podivne reakcie na to ked mi povie, ze maju v praci noveho kolegu. Pisal som uz sem, ze mam problem so ziarlivistou, nie v style, ze by som ju obmedzoval, ale samotriznenia a hroznych sprievodnych myslienok. Najhorsie ze pocas tychto stavov, kt zazivam aj teraz, poznam asi ako vyzera pohoda kt by som aj ja mal mat lebo nemam nejaky obzvlast stresujuci zivot a priatelka je velmi tolerantna a nebeha niekde po veceroch , len sa na to neviem naladit, jednoducho to nejde pri najvacsom snazeni, tak neviem. Viem ze je tu vzdy nejaky spustac kt vsetko pekne rozbehne a nasledne sa na to vsetko nabaluju dalsie neprijemnw myslienky. Priznavam mam uzkost kt kd sa rozbehne a "napadne" ma, rozbusi sa mi srdce mam sucho v ustach , niekde pri chbte citim bolest pravdepodobne adrenalin z oblieciek bolia ma rano nohy klby atd je neprijemne no ja si vedome naozaj nechcem ublizovat, likvidovat si zdravie. Poznam pocit ked sa clovek citi uzasne, ze sa mu vyborne zaspava citi k ostatnym dobre veci nechce nikomu ublizit ma dobre vztahy a vsetko je v spravnej harmonii, no uzkost to vsetko nici. Chodim kazdy treti tyzden aj k psychologicke tak to rozoberame, len vcase ked som u nej som v klude vsetko je ok , neverim ani sam ze mi nieco je. Uveril som tiez ze uz sa to nevrati, ale je to spät, tak preto pisem. Verim ze sa z toho dostanem a ziskam nad tym kontrolu. Skusam aj metody ked to pride, nech si to so mnou robi co chce alo mi tiez nepomaha , jednoducho to do seba vpustit, pripadne si umelomvytvorit pocas dna tento stav a vediet si to vsetko vyargumentovat ale pocas tej zakernej noci mi to vobec nejde :-( mylsim pozitivne ale celkovo som tym tak silne v danom momente napadnuty ze uz s tym nic nspravim len radsej sa vykaslat na spanok a pisat napr na zdravie.sk :-) tiez taka mala psychoterapia, no radsej by som pokojne spal. Budem dalej n sebe poctivo pracovat, vsetkym vam zelam pokojny spanok , je to fakt beh na dlhe trate
amelie- prosim napis mi na mal levicatkodk@azet.sk ohladom tej hospitalizacie, chcem sa ta niečo opytat,prosim
Anemary:
urcite vyhladaj psychiatra...vsetko sa da poriesit, ja som tiez mala hocijake stavy..a stale to nejako preslo
Ja som si mala moznost vyskusat hospitalizaciu...taktiez som uz nemohla spavat, jest..ale v prvom rade som nevedela co mi je..diagnostikovali mi tam uzkostno-depresivnu poruchu. Odvtedy beriem antidepresiva a som pod dohladom psychiatra, a vsetko sa pomaly lepsi, pracujem na sebe.
V kazdom pripade to ries s odbornikom a hlavne necakaj! Drzim palce :)
Ahojte a kedy je nutna hospitalizacia?
Je mi hrozne a mam pocit ze to uz dalej nezvládnem.
Poriadne nespim, nechutí mi jest a myslienky bludia.
Pred par dnami som mala na mále.
Akosi nevidim v ničom zmysel a chcxem to ukoncit a stale rozmyslam aky sposob by bol najlepsi. Sebaposkodzovanie je na dennom poriadku, len začínam mať strach ze sa to zhorsi a ....
poradte prosim
PS: Ked mam vela myslienok, robim si jednoduchy autogenny trening: Zavriem oci a ratam dych. Nadych - raz, Vydych -dva, Nadych raz, vydych - dva a snazim a myslim iba na dychanie. Ked sa to naucite mysel sa uvolni, ocisti od vtieravych myslienok, budete citit pokoj, niekedy sa vam mozno bude chciet spat...dobre je vsak pokracovat niekolko minut s tymto treningom. Zvykne to potom aj zmiernit rozkolisanie nalad. Ked to robite spravne a dokazete sa uvolnit aspon na par sekund, uz vtedy je to blahodarne pre mysel. Staci par sekund odreagovania od mysle a sustredit sa na dychanie a clovek ma hned lepsiu naladu. Mne sa casto stavalo, ze mi ostavali myslienky na atmosferu napr. v skole, alebo ked sa nieco zle udialo, alebo som nieco planoval a nevedel som od toho odklonit mysel. po tomto sa mi lahsie dycha a clovek moze robit nieco ine. mali by ste mat pocas tohto klud, ticho, ked to praktikujete, kym sa to nenaucite aj inde.
ja sa s depresiou a uzkostami trapim od 19 rokov, kedy som psychicky ochorel. ocovi diagnostikovali rakovinu a ja som vtedy nezvladol skolu a zrutil som sa. Trapil som sa s tym niekolko rokov a ani som nevedel pomenovat, co mi je. Potom moj otec umrel, v case ked umieral mi uznali invalidny dochodok. Po tom, co tu otec uz nebol a ostal som sam doma, som sa rozhodol, ze zacnem chodit cvicit do fitka. Zrazu som chodil pravidelne a po case zacal citit radost, uvolnovali sa mi endorfiny. Po niekolkych mesiacoch som schudol z vahy, ktoru som nadobudol liekmi. zacal som byt sebavedomy a zenam som sa opat pacil...prekonal som strach zo spolocnosti a zacal chodit medzi ludi do mesta na kavu a caj...ale bolo to tazke sprvu, lebo som bol este mnohokrat paranoidny a uzkosti a depresie tu stale boli. Po case som si urobil aj trenersku skolu vo fitness, ktoru by som nebol predtym schopny spravit. Citim sa lepsie, mam menej liekov a uzkosti nemavam. Problem psychicky chorych ludi je ten, ze sa vzdaju raz a potom sa vzdavaju aj druhy-, treti a viackrat. Toto hovoria aj casto ludia a byva to casto pre mna bolestne pocuvat to, lebo to znie ako pravidlo. Avsak som sa naucil, ze si mam Verit, Ignorovat pochybovacov, Nebat sa zlyhania a Porusovat pravidla, ked chcem byt uspesny (Davat do toho vsetko a davat naspat,,Arnold Schwarzenegger). A nebrat vsetko vazne, ludia su hlupi, zli a nevidia do nas. My sa podcenujeme a pri tom mame viac co povedat nez oni. A ked Vas trapi nejaky problem nezabudnite: Neriesitelne problemy sa riesia same ;)
