Túto tému som založila preto, lebo som sama v minulosti trpela úzkosťami a depresiami a hľadala som radu aj v diskusiách na tomto fóre. Chcem len dodať silu všetkým ľuďom, ktorí trpia týmito chorobami a povedať im, že si musia veriť a dá sa z toho dostať. Navštevovala som aj psychiatričku a brala lieky, som už viac ako rok bez liekov a iných utišujúcich prostriedkov. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a mne táto choroba dala dosť veľa. Uvedomila som si, že šťastie je v maličkostiach a človek si je jeho strojcom sám. Za ten rok som skončila úspešne školu a našla som si prácu, kde je komunikácia s ľuďmi základom a vrtochy úzkosti tam nemajú šancu. Všetkým vám držím palce a ak sa niekto z toho pekla tiež dostal, pridajte svoj príbeh a povzbuďme spolu tých, ktorí s týmito hnusobami ešte bojujú.
Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba
Ahojte, chcela by som povzbudiť všetkých ktorí trpia depresiami a úzkosťami, je ťažké zažívať to. Priala by som si, aby sa každý jeden z vás tej hnusoby zbavil, znova dýchal čistý vzduch a tešil zo života. Ja len pridám moju skúsenosť, istým časom som aj ja jedla lieky a .... naozaj, akosi pozdvihli náladu, ale problém nevyriešili. Môj názor je, že lieky môžu pomôcť len dočasne, na preklenutie toho najhoršieho obdobia keď už je človeku úplne zle a naozaj vidí len čiernu stenu, proste nič naňho nefunguje, vtedy dočasne áno - aby v tých emóciách neurobil ešte niečo horšie. Ale. Ja by som vám však chcela poradiť niečo, čo pomohlo mne a celkom ma to zmenilo :) aby ste skúsili osloviť toho hore, lebo on tam, naozaj fakticky, je. Sama by som tomu neverila, keby som zrazu sama od seba nechodila vyškerená ako lečo, a s takým pokojom že som nechápala. Ja som ho vlastne ani neoslovila, ale pripustila som, že jestvuje a nechala ho nech vo mne pôsobí a On, keďže je Number One, ma zalial takým pokojom že kto si to nezažil nepochopí. Snažila som sa mu pripodobniť, byť milosrdná a čestná, jednoducho sama sebou, bez nejakej silenej pretvárky slušnosti k ostatným, už to šlo samo. Každý má vlastnú cestu (k Ježišovi), ale čo viem je, že on vie pomôcť. Je ťažké ho hľadať v tej beznádeji, viem. Ale, ak toto utrpenie zoberiete ako cestu ako sa k nemu dostať, začne Vám to dávať zmysel. S Ním ste silnejší ako si myslíte. Skúste sa začať modliť. Držte sa! :)
Kto ste z Ba viete dat tip na psychiatra?
Ked ste k nemu chodili,boli spokojny,resp.vam pomohol podelte sa o info.Ze vraj nei moc dobre behat od jedneho k druhemu a skusat pokus,omyl.
Mrry - asi si napisala zly email, nejde Ti napisat, vracia sa naspat...
Caute, tiez sa pripajam do diskusie ohladom depresie a stavov uzkosti. Nidky v zivote som nepocitoval taky strach ako posledných 5 mesiacov. Vsetko sa to zacalo ked som si po 20 rokoch naozaj intenzívneho travickovania a tym myslim bezbrehého hulenia povedal ze dost a uz stacilo. Po dvoch tyzdnoch zacali nenromalne bolesti podbrusia, ingvin, potom to preslo na krk objavil sa mi silny tinitus, ktory stale trva. nasledne po vsetkych testoch na krv, rontgeny, ct dutiny brusnej mi povedali ze je vsetko ok-ved vy ste zdravy clovek! preslo to na krk, 2 mesiace som mal s krkom problemy, bolesti neskutocne, atd. Nasledne rehabilitacie mi pomohli s krkoma preslo mi to na vnutro ust! spuchnute dasna vo vnutri, bolesti sanky, robenie aftov a kadejakých sraciek, zase komplet krvne testy aj so vsetkymi markermi-vsetko ok. Avsak stale to trva, vnutro dasni spuchnute, afty sa robia, stavy uzkosti ze trpim nevyliecitelnou choroboou- neviem sa sustredit na nic. Prosim Vas, ak ma niekto podobne skusenosti, da sa tomu nejako pomoct? dakujem pekne
Dobry večer,depresiou trpim viac ako rok .Boli to Strasne stavy,uzkosti,stresov,a unavujucich a vycerpavajucich negativnych pocitov a o negativnych myslienkach uz ani nebudem pisat.Navstivila som Psychyatricku ktora mi predpisala Chlorprothexin15do dnes ich beriem a pravdu povediac citim sa omnoho lepsie .Prosim vas poradte mi je tato liecba nastavena tymito liekmi podla vasho pohladu spravna???ak niekto ma skusenosti stymtom liekom napiste mi na moj email:marianajano@centrum.sk.Dakujem a drzim vam palce ,nech sa dari.
Venujem sa tejto téme (okrem iných) už niekoľko rokov. Dá sa tomu pomôcť, očistiť a zharmonizovať. Najnovšie úspešne robím s klientmi v programe: Keď duša plače. Bude mi cťou pomôcť Vám a ak Vy chcete, tak ja som pripravená. :-) Kontakt: terapie.tinka@gmail.com
Viac info pošlem v správe, ak mi napíšete Váš problém.
Želám krásny deň a hlavu hore. Nič netrvá večne, ani dobré, ale ani zlé obdobie. ;-)
Ahoj Sicko , čo opisuješ skôr vyzerá na vyhorenie ako depresiu , musiš najsť niečo čo ťa nakopne znova do života , oddýchni si aj , ak moc pracuješ a máš moc starostí tak vtedy vyhorieš atď.
Dobrý...podľa príznakov neviem či je to depresia alebo stav úzkosti (hlavne ráno neviem sa donútiť vstať z postele aj keď nespím, až na obed sa vyhrabem, nechuť do jedla aj keď som hladný, robota ktorá má predtým bavila teraz idem nasilu, domou k zákazníkom, hlavne vyhýbam sa veľa ľuďom na nejakej oslave, má zaťažujú, neviem sa radovať z blízkych ako predtým (synovec má strašne zbožňuje, ja mu to tak úprimne neviem oplatiť), žiadne koníčky čo má predtým bavili teraz vôbec (tenis som celé noci prehladel, futbal, formulu, teraz ani nekuknem)...taktiež ani záujem o zárobok, aj ľudia čo mi majú platiť za niečo, ja ani nejdem po peniaze..aj keď idem nejakú poruchu spraviť tak buď poviem že zadarmo alebo dajte niečo na cestu...nezáujem o svoj výzor, neholim sa, vlasy nestrihane, nemyjem sa pravidelne...a hlavne neviem si rozkazat že musím niečo zo sebou robiť, donútiť sa ísť za odbornou pomocou...neviem či mám ísť za obvodným lekárom lebo ani na preventivne nechodim vôbec..a ten mi odporuči psychológa? Bývam v Košiciach či niekto tu pozná dobrého odborníka? Ďakujem za každú radu...
Rada by som prispela do diskusie návodom ako s depresiou zatočiť, ale zatiaľ som na to neprišla, len sa chcem aspoň vypísať z toho. Momentálne čakám na termín u psychologičky, nekonečný týždeň.Zatiaľ by som prijala trpezlivé vypočutie najbližšej osoby, ktorej môžem povedať všetko. Je super mať po ruke niekoho, kto je ochotný počúvať a neukončuje to a nenaznačuje, že toho má už dosť. Ja viem, že to nikomu nerobí dobre počúvať o tom, ako sa najbližšia osoba trápi, ale veľmi by jej to pomohlo v danom stave. Potrebovala som počuť nejaký nadhľad nad vec a hlavne počuť, že to čo ma trápi nie je moja vina a je to pochopiteľné.Ja nechcem trápiť okolie, ale človek ktorý nemá depresiu by tento rozhovor zvládol lahšie ako ten čo ju má, takže by sa mohol premôcť.Tak sa zatiaľ doma tvárim, že je všetko v poriadku.To je len taká rada pre blízkych, čo majú doma niekoho s týmto problémom. Ak sa niekomu chce o tom písať, kludne na mail an1234@centrum.sk
