Ahojte,
dnes si tak sedim za PC, vonku je super pocasie. Napadlo ma, ze by som velmi rad niekam vybehol, ale uvedomil som si, ze vlastne nemam s kym. Vacsina rovesnikov uz ma vlastne rodiny a s tym spojene starosti a ludi, ktorych som nevidel aj viac ako 2 roky oslovovat nechcem. Pozerali by sa isto velmi prekvapene, ze o co mi vlastne ide. Uz som to zazil a nemam chut zazit to znova. V niektorych situaciach sa citim dost osamelo. Napadlo ma, ci je takych ludi viac, ktori nemaju prilis stastie na ludi, ktori su v ich okoli, resp. ktorych bezne stretavaju. Co vy na to?
Citim sa osamely
no vidis cajik, napisala priblizne to iste, co som ja napisal v mojom prispevku pred tebou, akurat inymi slovami. Nikdy som si nemyslel a ani si nemyslim, ze oblubenost znamena automaticky stastie. To bola prave ta veta, ze pokrotectvo potom casto tvori dalsie pokrytectvo. Nemam zaujem mat 20 kamaratov.
dakujem jajka :)
btw, odkial si?
Takze z toho co tu bolo napisane by som mala jeden zaver : NAJDI SI NOVYCH ZNAMYCH
Makovnik, nevytocil si ma ;-), len mi uz dosli rady... :-)
cajik, velmi pekny prispevok
rena mam tak trochu pocit, ze som ta mojimi poslednymi prispevkami vytocil. To som nemal v umysle.
Pocuj, a ty myslis, ze oblubenost znamena stastie ? :D nesranduj. Clovek ktory je oblubeny ma dost extrovertnu povahu a hlavne volu udrziavat vsetky priatelstva a drzat si pri sebe ludi ktori ho maju radi. A na to treba dost vela energie. Ale ako si prisiel na to, ze oblubeny clovek je stastny clovek, to teda neviem, ale este som sa za cely zivot nestretla s tym ze by oblubenost znamenala stastie, a to som uz stretla dost oblubenych ludi a mozem povedat ze oblubenou som bola aj ja.
A popravde mi to stastie neprinieslo. Jasne, bolo naozaj skvele ked som si mohla vyberat s kym chcem travit cas, mohla som kedykolvek zavolat hocikoho von. Lenze potom neskor som si uvedomila ze mi je to NA NIC. Na co mi je 50 kamaratov, ked ziadny z nich by mi nepomohol ked by som to skutocne potrebovala ? Vies, take tie kamaratstva, boli podla mna vsetky povrchne. Prave preto, ze kedze som ich mala tolko, tak som sa nemohla seriozne venovat niekomu a budovat aby to bolo take, ake by priatelstvo byt malo.
A prisiel cas ked som si povedala ze kaslem na vsetkych.. nestali mi za to.. udrziavat vztahy a pisat na nete "kamosom" ktorych som nevidela 2 roky a zaujimat sa ako sa maju. Naco ???
Tak som si povyberala tych ktori za to stoja a obklopila sa tymi. cize KVALITA je ovela viac ako kvantita. A som ovela spokojnejsia, v globale. A to ze nemam s kym ist von niekedy? Nevadi, radsej pockam kym bude mat cas moja skutocna kamoska, ako ist von s hocikym len preto aby som s niekym bola.
A vies vobec, co to vsetko so sebou nesie, stat sa takym "oblubencom" aby si mal tych 50 znamych ? Musis s kazdym z nich aspon ako tak udrziavat kontakt. Stretavat sa. Pisat, telefonovat. Musis mat stale dobru naladu a usmievat sa, aby ich to neomrzelo. Proste hrat to na vsetky strany.
A co je oblubenost ? Kolko ludi ? 10 ? 20 ? 50 ?
Este chcem dodat ze v tej dobe som to nebrala tak, ze to bolo povrchne, fakt som mala rada tych ludi a boli skveli. Lenze neskor boli uz skor len zatazou, lebo to sa podla mna fakt neda.. venovat sa vsetkym a nikomu poriadne
a priatelku nemas?
skus si najst nejaku,cez nu spoznas mozno zase inych ludi :)
kde byvas?