Ahojte,
dnes si tak sedim za PC, vonku je super pocasie. Napadlo ma, ze by som velmi rad niekam vybehol, ale uvedomil som si, ze vlastne nemam s kym. Vacsina rovesnikov uz ma vlastne rodiny a s tym spojene starosti a ludi, ktorych som nevidel aj viac ako 2 roky oslovovat nechcem. Pozerali by sa isto velmi prekvapene, ze o co mi vlastne ide. Uz som to zazil a nemam chut zazit to znova. V niektorych situaciach sa citim dost osamelo. Napadlo ma, ci je takych ludi viac, ktori nemaju prilis stastie na ludi, ktori su v ich okoli, resp. ktorych bezne stretavaju. Co vy na to?
Citim sa osamely
makovnik
rena23
No vidis, a uz si aj prisiel na podstatu problemu. ;-)
makovnik
Ano rena23, ja mam tiez pocit, ze najstastnejsi su prave ti najjednoduchsi ludia, ktori vidia svet iba cez klucovu dierku a uplne im to staci. Nic neriesia, nic ich netrapi, akurat to, ako zarobit peniaze a minut ich. Taki maju asi stastni zivot lebo cim viacej clovek premysla, tym smutnejsi potom je lebo si zacne vsetko uvedomovat a uz sa mu viac akosi neda chodit po svete vysmiaty.
ele
Sa mi zda, ze zeny su v tomto smere preciznejsie a uvedomelejsie ako muzi...
rena23
Makovnik, ved prave takyto ludia to vacsinou maju vo vztahoch najtazsie, lebo su podstatne komplikovanejsie povahy, ako ti, co maju 6 ludovych... ;-D
makovnik
Chcel by som ale tiez dodat, ze nie som ziadny odpadak. Mam VS vzdelanie, dobru pracu, vraj aj dost dobre vypadam...ludia mi ale vacsinou zamerne nechcu rozumiet alebo aspon ti, ktorych som vacsinou doteraz stretol.
makovnik
Dakujem za nazory. Ono to ale nie je az take jednoduche lebo napr. jeden byvaly znamy, s ktorym som sa takto dohodol na stretnuti tak mi nakoniec poslal sms v dany den, ze v ten den nemoze, ze ma nieco ine, ale neponukol ziadny iny termin, ziadnu alternativu. No a ked mi to tak spravil 2-krat tak som pochopil, ze v podstate uz ani ja zaujem o stretnutie s nim nemam. Dalsi znamy sa v pohode stretol a kedze som platil ja tak sam po stretnuti navrhol, ze nabuduce pozyva on, ze sa mi isto coskoro ozve. Navyse posedenie bolo velmi v pohode. Avsak asi na to zabudol alebo to bol z jeho strany iba pokrytecky slub lebo uz je to vyse pol roka a nic. Je to tak riadne o nicom a preto som si povedal, ze uz starych znamych takto kontaktovat viac nebudem. Ale vazne tomu nerozumiem. Asi mam vazne malo stastia na ludi.
Agnesa BA
Ahoj, Makovnik!
Ja osobne - a nie som urcite sama - tieto pocity poznam viac nez je mi mile. Mavam obdobia, kedy ma to dostava na kolena. Nie som uplne sama v zmysle, mam ludi, ktorym sa da zavolat, ale moji kamarati, ktori mi boli blizki, su uz v inom svete (partnerske vztahy a tak), neozyvaju sa, iba ak sa nudia alebo nieco potrebuju. Moji novsi znami su ludia velmi prijemni, ale neprezivam s nimi skutocnu blizkost, mame nieco spolocne, ale podstatu ani nie, takze sa s nimi necitim vzdy uplne uvolnene.
Ale k problemu: Ele ma pravdu, skus napisat znamym len tak. Netrap sa odozvou. Aj mne sa minuly tyzden ozvali byvale kolegyne, dlho sme sa nevideli (s tou jednou rok urcite), nakoniec som neolutovala, ze som s nimi sla von na drink. Proste ludia su taki...Niekto sa bez rozpakov ozve aj po x rokoch, len tak. Kludne chod do toho, ber si, co potrebujes ;)! V tomto pripade moznu spolocnost.
ele
Najlespie je dohodnut si stretnutie s clovekom, ktoreho si dlhsiu dobu nevidel aspon tyzden dopredu, napisat mu "Cau, ako sa mas, davno sme sa nevideli, nestretneme sa na jedno pifko, pokecame?..". Potom mu to nebude take cudne a po prvom stretnuti to uz ide ruka v ruke a mozete sa stretavat trebars kazdy tyzden, ja to takto robim, moj recept ;)
