ponukam pohlad z druhej strany, mam 25, partner ma 35, sme spolu 10rokov, z toho zijeme spolu 6rokov. Ked som mala 15 a on 25 bolo to super, vztah bol perfektny, obdivovala som ho, bolo tam vzrusenie z toho, ze sme kvoli mojim rodicom vztah museli tajit, pre ten vekovy rozdiel,... dnes je situacia ina... aj ked sa hovori, ze 10rocny vekovy rozdiel je v pohode, ale vobec to tak nie je... uz je "psychicky stary" ja chcem chodit po vonku, do spolocnosti, on chce byt stale doma, ja chcem sa zabavat, on je na zabavu vraj uz pristary, ja chcem sex aj 5x denne, on 1x za mesiac/a to som velmi atraktivna zena/. Mala som moznost uz 100krat najst si milenca, ktory by uspokojoval moje potreby, ale neda mi to, kvoli ucte k nasmu vztahu. Silno pochybujem, ze ked budes mat 50, tak jeho sexualne potreby budes uspokojovat a si si ista, ze sa na teba nevykasle, pripadne nebude mat pri tebe este niekoho ineho? Moze byt, aky chce, ale v 19 rokoch je kazdy chlap nevybureny a pride cas, ked bude chciet chodit s kamaratmi von a teba bravat nebude, lebo si stara a bude sa za teba hanbit... mozno som to napisala surovo, za to sa ospravedlnujem, ale nechcem, aby si si pokazila zivot. Manzelstvo, spoluzitie uz nie je o laske, ale o kamaratstve a vzajomnych kompromisoch v spolunazivani, takze ked ta manzel nebije, nie je alkoholik, nie je dovod, aby ste sa rozvadzali... uvedom si, ze uz mas 40, s mladym ti to vydrzi tak max. rok, alebo bude umelo predlzovat vztah ako ja a bude velmi nestastny... ak ho milujes, nechaj ho, nech si najde seberovnu partnerku a neodopieraj mu moznost jedneho dna sa stat otcom... zostan s manzelom, nie je nic horsie, ako prezit starobu sam a to si ani ty, ani tvoj manzel nezasluzi