Bulímia,anorexia

ja s tym telom zit nemusim...nic nemusim.poznas ten pocit?tak lahko predca mozes zo seba urobit tu,ktoru si budes mat rada-skoda ze len na kratky cas

pre nich to vsetko skoncilo, ale v tebe ostala hlboka rana... oni by na to vsetko najradsej zabudli, ale tebe sa neda. to telo, ktore si nechcela mas spat a musis s nim zit. ja viem. je to velmi tazke, ale nesmies sa obvinovat.nic s tym neurobis. anka, niesi v tom sama, tu sa vzdy najde nietko kto ti pomoze, usmerni ta, vypocuje...

no to je poriadne zlozite,nechcela som s tym nic robit a skoncilo to...radsej ani nehovorim,mam naspat svoje kilecka(nedobrovolne) a pre vsetkych to tym hasne,vlastne este som sprosta,sebecka,rozmaznana...ale chcem s tym nieco robit,ale citi sa na to tak sama:-(((,ze si niekedy poviem,ze mi je takto lepsie,ze aspon trpim,ked uz tolko ludi kvoli mne muselo trpiet

ako dlho to vsetko trva?

neboj sa, takych je nas viac. zalezi vsak na tom, ci chces s tym nieco urobit, alebo ti to vyhovuje tak ako to je. ale ked toto pises, tak to chces asi zmenit...

je to blbe,ale MAMA

Moj tiez o nicom nevie...ani mu to nejak neplanujem hovorit, viem aky ma nazor na tu chorobu...pozna to, ma to totiz v rodine...

Anka, je to tvoj priatel?

pata,
asi hej,ale nase psychiatrie nestoja za nic,keby si nahodou chcela vyskusat...

to je mile,kolko ludi ma snahu pomoct,ale ten jeden od ktoreho by som chcela,aby ma aspon vypocul,nie a boli to,hrozne:-((((