Bulímia,anorexia

soffi,je nas urcite viac,my sa len tak dobre pretvarujeme.. jasne soffi mozme si pisat,ale ja sem chodim teraz uz pomenej,len citam:) barlicky?hmm,lena22 ma pravdu,nechcem tu propagovat anorexiu vies..aj ked samej mi uz z toho celeho hrabe,a telo je uplne v zadku.soffi ty si teraz v akej faze?

Tomu hovoríš barličky? Podľa mňa takto budete jedna druhej tým kameňom uviazaným na krku, čo ťahá vo vode stále hlbšie a hlbšie.

avinka:ahoj,Tak ty s nami zdielas rovnaky nazor a rovnake pocity?Nehovorim ze to je dobre,ale aspom som si potvrdila ze niesom v takejto situaci sama a ze je nas viac.Vzdy mi mozes napisat tvoje pocity.Budeme si navzajom barlicky:-))))))))

thatme:Ahoj moja.Viem,neda sa to.Kazdy vie a aj mi akym sposobom sa to da riesit,kto nam pomoze a bolo by aj odhodlanie sa na to dat,ale je tu ten strach,ktory nam v tom brani.Srach ze potom zase priberieme,mam pravdu?Dokaze to iba ten,kto sa skutocne premoze a komu nebude vadit zase nabrat kilaaa,ale takych je tu si myslim ozaj malo.Ja osobne som to nikomu nepovedala,aby to somnou zbytocne neriesil a nerozoberal.Ja len potrebujem niekoho,kto sa ma ako ja a s kym by som sa mohla o tom otvorene rozpravat,takze som rada,ze si mi napisala.Dufam ze sem budes chodit castejsie a budeme spolu kecat.Mam teraz aj take divne vycitky akoby som ta od uzdravenia odhovarala,ale je to na tebe,ty musis vediet kto si,co potrebujes a co chces.Pokym to nechces ty,druhy ti nepomozu,ako mne.Ani mi to nejako nechyba,aby ma z toho niekto zachranoval,ja sa chcem len rozpravat.Zase ine je ked vidis kto to robi,nez ked to robime mi sami,ze?Mi s tym nic nespravime a ani nechceme aby s tym niekto nieco robil.Ja osobne neznasam ked sa mi niekto miesa do mojho zivota a chce ho zmenit.To som proste ja,ide to somnou a uz som aka som.Mozem zomriet aj zajtra,nieco sa mi moze stat a preco by som nevyskusala vsetko co zivot ponuka.Tak teda budem cakat ze mi napises.Dufam ze nebudem cakat zbytocne,ahoj.

zdielam rovnake pocity. ako z mojich ust vytrhnute..drz sa Thatme.

ja sem nejdem chodit, je to strata casu, aj tak mi nic nepomohlo...
nadhera citat take slova. To mi znie presne ako minule, ked som bola prechladnuta a dcera mi dala ovonat nadherny kvet. Povedala som jej, ze je to zbytocne, lebo pre zapchaty nos nic necitim. Ma tri roky a nenechala sa odbit: Maminka, ved iba ovonaj, uvidis, je krasny, vonavy...Tak som zatvorila oci a uverila tomu, co to male decko naozaj citilo. Viem, ze ten kvet v skutocnosti vonal, len okolnosti nedovolili, aby som to citila a ja som to davala s hnevom najavo.
Choroby presla, aj vy sa mozete vyliecit. Vyhovarat sa na to, ze mi tamto a hento nepomohlo - to je nyhrubsi alibizmus. KTO? NIKTo len vy same, baby si mozete pomoct. Ked budete cakat, ze to niekto urobi za vas, nikdy sa vam to ani nepodari. To je vec, ktoru viem s uplnou urcitostou.
Tolko z mojej strany. Kto potrebuje barlicku a snazi sa ju tu nasjt, ten ju najde. KTo potrebuje nove nohy, lebo tie stare su vraj na.ovno, ten ich tu nenajde...

caute baby, mam bulimiu snad dobrych desat rokov, su obdobia ked je to v poho a obdobia ked to nedokazem ovladat, viem, ze keby som chcela da sa to, len ide o ten pocit, 6e ked sa mi nieco v zivote nepodari ovladat tak toto mam pod kontrolou aspon relativnou, viem, ze to znie zvratene ale je to tak. Bola som aj niekolko krat na lieceni, otvorene dokazem o tom hovorit a nahlas to priznat, ale uplne to vymazat zo zivota nedokazem akokolvek viem, ze je to forma samodestrukcie...

Aj ja mam nazor, ze nikto nevie, ako dlho tu bude, tak ako ktorasi z Vas. Tak si zivot treba uzit - to mame spolocne. Ale mam priority - byt zdrava, smiat sa a ziaden usmev nehrat, vediet plakat, pohladkat aj prijat lasku. Este je toho viac, ale zdravie by malo byt v prioritach velmi vysoko, od neho sa odvija velmi vela v kazdodennom zivote.

zdielam s tebou nazor soffi..mas pravdu.ja sem nejdem chodit.je to pre mna strata casu aj tak mi nic nepomohlo.sice kazda z vas tu pise co mame robit popri tom ta co to pise robi tie iste chyby ako my...podla mna tuto chorobu netreba rozoberat.ona sa neda chapat.. a aj tak ju kazdy dusi len v sebe..vsak kto by pochopil to ze nejeme, alebo ked sa uz aj najeme hned ideme na zachod a vsetko ide aj tak von.to ze sa mozno kazdy den vazime a mame zo seba depky ked sa pozrieme do zrkadla alebo postavime na vahu.bojime sa cisel ci sa jedna o vahu alebo o kalorie v jedle...je to choroba..vazna.ja to viem ale myslim ze mi uz s tym nik nepomoze...pacim sa priatelovi a aj vela chlapov sa za mnou obzrie no naco mi to je ked nie som zo sebou spokojna?jeden den si pripadam v pohode a som pysna kolko som schudla no o dva dni na to mi je zo seba zle a chcela by som schudnut hned a zaraz..no vieme ze to nejde...je to tak bohuzial...nasa choroba nas ovlada a ovlada nase myslienky..ci spime ci jeme ci nejeme stale je s nami.....neznasam vycitky....neviem ci chcem byt zdrava..teda chcem ale viete ake to je budeme zdrave a bude nam este horsie lebo budeme tucne..tak este vela by som toho napisala....ale je mi zle zo seba...tak prepacte....to som ja

Ved viem že je to porucha prijmu potravy, viem ze to je nezdrave,viem ze nato môzem umriet a co? vsak raz umrie kazdy na nieco tak preco si zivot neprezit a stihly clovek.