soffi...
jasné, poznáme to, že sa po vracaní trasieš, poznáme aj búšenie srdca, poznáme krútenie hlavy a bolesti v žalúdku, Poznáme modriny na nohách a chuť malého cukríka po záchvate zvracania. Poznáme žlté zuby, suchä pokožku, vieme, čo je byť bez menzesu a vieme, koľko vlasov nám už stihlo vypadať.
A na oplátku: vieš, čo je to ležať mesiace na psychiatrii, lebo už nemáš energiu, lebo srdce nemá silu pracovať, lebo ti nemajú kam pichnúť infúzku pre rozpichané žily, každodenné váženie, čuranie a aj to druhé pod dozorom, jedenie a potom kontrola, pobyt na oddelení, kde sa cítiš byť neprávom a kde si celý čas myslíš, že čo robia, ty predsa nepotrebuješ pomoc, veď keď budeš chcieť, jednoducho to stopneš...
Zlatko, preber sa, ak si to naozaj myslíš a hráš hrdinu, skús to teda týždeň-dva bez zvracania a potom nám tu preliepaj oči slovami o zvládaní a nezvládaní...Rada si prečítam...