zujka, kedykoľvek...najradšej mám ľudí, čo ich neveľmi vidno ale sú dôležití. A možno dôležitejší. A to sa týka aj Teba, Miška...
mala som rozhovor už aj sama so sebou. Bola to taká spoveď, aké píšem na blogu. Otvorená a jasná. Bola som na tom rovnako ako Ty. A ver, že sa necítim byť za blba a ni sa necítim byť o nič menej ako moje kolegyne, susedia, kamarátky...
nedávno mi jedna po dlehom, dlhom čase povedala (no dobre, mala som zlú chvíľku a vycítila, že si v čomsi neverím, že som zastala a že sa obzerám) a povedala niečo krásne: Si šibnutá! Načisto šibnutá! Pochopila si Ty vôbec, z akej sračky si vyliezla? Chápeš, čo si dokázala?
Uznávam, Vám sa to možno číta zle ale je to dôkaz, že keď sa zatneme, aj motyka vystrelí.-))) A ešte nás za to pochvália.-)))