Miška, obzerám sa často...
Ale niečo Ti poviem. Mala som (a ak dobre počítam) za posledné roky asi dva krát stav, že som si po jedle sadla na vaňu, pozerala do stena a napadlo ma...Ale ver, okamžite ma to prešlo. Nebolo to také silné. Ja som bola silnejšia a vďaka za to neviem komu...
Obzretie u mňa znamená, že keď sa niečo kazí, hľadím doazdu. Hľadám babku a jej ruky, hľadám detstvo a jeho istoty, spomínam si na vône a chcem cítiť dlane niekoho na mojich vlasoch, chcem počuť, ako mi vravia "dievčatko" a chcem si spomenúť, aké to bolo - bez starostí...Niekedy sa zľaknem zodpovednosti, niekedy sa bojím veľkej šance, zľaknem sa aj pocitu šťastia lebo čakám hneď za ním nejaký úder...
Ale pochybnosti tu budú stále a preto sa obzerá. Vidím veci krásne, z tých si naberiem a vidím veci zlé, z tých sa zas a znova poučím.
A hneď mi je lepšie.-)))