Bulímia,anorexia

natty
vidis, ja 170/52 a stale si myslim, ze som ako sumo zapasnik:( preprogramujte mi to v hlave prosim Vas:((

to som ja, iriska. pocuj arweena,k tej psychologicke,co bol tvoj brat urcite nechod,ked sa toto stalo. bud si vyber podla odporucenia znamych,co dobru poznaju,alebo sa tiez poinformuj o takej,co sa zaobera aj PPP. neviem,ci sa kazda v tom smere vie pohybovat. pozistuj si to.aj tu,na fore,napravo mas vo fialovom stvorci komunitu ppp a zda sa mi,ze su tam zverejnene nejake kontakty na odbornicky. objednaj sa u tej,co je najbllizsie k tebe.

barbie pol rok nieje az taka dlha doba.. prvy krok je podla mna, povedat to svojim blizkym.. oni ti pomozu, a netajit to.. lebo ked uz to bude dlshie trvat, bude to o to tazsie.. aj ja som to mala povedat uz po polroku.. ak nie skor.. len som nebola jak ty, ze som si priznala vobec ze to mam.. a teraz nesiem nasledky.. dost nepekne nasledky

iriska
polku som uz stratila...kamošky nemam uz absolutne ziadne, uz mam iba priatela a mamu...a toho uz tiez stratim, ved kto by to so mnou vydržal, tie neustale nalady a pesimisticke reči:(
zdravy nadhlad som uz stratila davno..navonok posobim sebavedomo, niektori vravia, ze az namyslene:(( ale to nie je pravda, to je len taka zasterka...neznasam sa, absolutne si neverim...dala som vypoved v praci, lebo som to tam nevedela psychicky vydrzat a teraz sa obavam, ze som spravila chybu...vsetko ma len prenasleduje

vazim 70 a meriam 172...

ja poznam par psychologov.. a su to uplne uzasni ludia, a prave preto tam za nimi nejdem.. lebo ich poznam, a tazko poviem nieco niekomu koho poznam...podla mna je jednoduchsie povedat to niekomu, kto k vam nema nejaky osobny vztah.. on vam nema co vycitat, nakolko vas nepozna..

ja som s ty zacala asi pred pol rokom a neviem sa toho zbavit.....kruci a nici to vsetko...........ako s tym mam prestat??????

natty kolko vazis a merias?

napiste mi prosim Vas, ako to "chodi" u psychologa...ja by som tam aj sla, ale moc tomu neverim..s cudzim rozoberat moje problemy...
moj brat bol dvakrat, dr. povedala, ze mu nic nie je a pritom mal uz dva roky tazku depku, nechcela mu predpisat ani ziadne lieky...skoncilo to tak, ze...:((( uz tu nie je s nami:(( ja preto psychologom neverim...

jj dievcata.. budte radi ze vas zaludok sa aspon pokusa travit... moj to nevie.. a teraz to pocitujem, ked po jednom dni nevracania sa aspon trosku snazi nieco s tym jedlom spravit a nejde to... a pridu krce, horucky, bolesti :(( coby som ja dala zato, kebyze to zo mna nejde tak lahko, aspon by som mala cas sa uvedomit.. ale zo mna to ide vzdy tak rychlo, tak jednoducho, ze sa nestihnem ani spamatat..