Ja som na tom podobne. Ja teraz žijem s priatelom v jednom byte, teraz som nezamestnaná, tak stále to robím. Niekedy mi je tak zle že vkuse plačem a bojím sa že ochoriem. Mávam fóbiu z rakoviny. Tak raz som sa mu zdôverila, lenže on to pochopil úplne ináč ako som čakala. Veľmi som to lutovala, lebo ma furt kontroloval že čo jem a kolko a často sa ma pítal či som vracala. Cítim sa niekedy ako v sanatóriu. Ale teraz je to lepšie akoby na to pozabudol.