ahojte, uz som pisala do temy "nutkave prejedanie sa". potrebujem pomoc.uvedomila som si to po 6 rokoch. pred 1,5 rokom som bola u jednej psychiatricky a ta ma odpisala antidepresivami a vynadala mi, ze co som neprisla skor... odvtedy mam averziu na "odbornikov". zo zaciatku som si myslela, ze s tym viem prestat, ale neviem. zacalo to pred 6 rokmi anorexiou, chcela som schudnut ako kazda mlada baba - a schudla som 10-12kg. ale potom som uz nevladala hladovat, tak som sa zacala prezierat a vracat. je to strasne, mam zo seba depky. ked priberiem 2-3 kila a uz to citim na rifliach, je mi otrasne, som nazurena, nadavam si, nenavidim sa. milujem ten pocit, ked su mi tie rifle volne, tak ako vzdy... uz nechudnem, nebmedzujem sa v strave. iba niekedy ked ma pochyti taky osial - ale potom to aj tak skonci prejedenim sa a vracanim, ako dnes. posledne dni sa citim akasi nafuknuta, vsetko mi je tesne, je mi z toho nanic, som nervozna a napäta. tak som bola v tescu a nakupila si same zdrave veci. ale samozrejme, nevydrzala som to a zjedla som - palacinky, 2 oblozene zemle so syrom, sunkou, paradajkou, pudingovy rozok, 8 ribezlovych kolacov, 1 kekse, 1 bake rolls, jablko, 10 korbacikov, 1 velky jogurt.. a uz si nepamätam co este. isla som to vyvratit a co je najhorsie - neslo to! asi to poznate, depka ako mraky - co teraz?! to vsetko vo mne nesmie zostat? kolko z toho priberiem?! ako sa budem citit vo svojich rifliach?! nakoniec sa to vsak podarilo, neviem ci je vsetko vonku, ale je mi lepsie. niekedy si myslim, ze uz je to prec. niekedy su aj 2 tyzdne, ked to nerobim, ale potom pridu dalsie 2 tyzdne ked to robim kazdy den alebo viackrat za den. chcem s tym prestat. nici ma to. klamem priatelov a rodicov. prosim, pomozte mi. uz to dalej nevydrzim. moj priatel o tom vie a chce mi pomoct, ale nevie ako. tak sa len modlí a kontroluje ma -pyta sa ci som mala "problem" alebo nie. som na tom zavisla. neviem s tym prestat, nech sa snazim ako chcem. prosim, napiste mi, ozvite sa niekto. VAZNE!!! chcem sa mat rada, nie nenavidiet. zavidim babam, ktore vidim behat po ulici s keksikom alebo bagetou a evidentne nemaju vycitky, a pritom nemaju modelkovske postavy. asi su so sebou spokojne a prijali sa take ake su. ja to neviem. priatel mi hovori, ze som krasna a chuda /178,65/, dokonca ze by som sa mu este viac pacila keby som trosku pribrala, ale ja nechcem. asi mi nezalezi na tom co si mysli on. asi len dokazujem nieco sama sebe, chcem sa pacit sama sebe. nezalezi mi na nazore druhych. moze si hovorit kto chce co chce, ze som chuda a pekna, ale ked si raz o sbe myslim ze som tucna a skareda, tak ma o inom nikto nepresvedci. prosim, viem ze som chora, neviem ako z toho von. ozvite sa, kto mate podobne skusenosti. moje ICQ 483-918-107. vdaka