Bulímia,anorexia

livenka, koľko máš rokov? Zistím Ti, koľko by si mala vážiť na svoj vek a k výške.

...a hlavne chora? To predsa viea, lebo to music citit kazdou bunkou Tvojho vycerpaneho tela. Livenka, musis to zastavit, to chudnutie v Tvojej hlavine. Vies, ked si precitas pribehy viacerych na temu PPP pochopis, ze vela zien to dokazalo a dnes su opat stastne. To neznamena, ze su tucne. Napr. Gabina by mohla robit manekynku, je to krasna mlada zena so super postavou, s rozziarenymi ocami, so zivotnymi cielmi. A so zdravym telom i dusou, to je velmi dolezite.

dakujemo velmi za odpoved potrebujem podporu na to aby som aspon trocha pribrala a zbavila sa nafuknuteho brucha ale kolko mam mat asi pribrat aby to bolo v poho dik

Potrebuješ počuť, že si vychrtlá?

livenka, áno, je to málo. To si chcela počuť, alebo niečo iné?

ahojte chcem sa opytat ci je to malo ked mam 42kilo 162cm a nafuknute brucho citim sa tucna aj ked som pre okolie vyziabnuta daka

ahojte
chcela by som sa s vami podelit o svoj pribeh. Ked som mala 13 rokov zacala sonm chudnut. Mala som 55 kil pri vyske 165. Schudla som na 42 kil. Citila som sa hrozne, stale som mala pocit, ze som tucna.Ano, mala som anorexiu. Po niekolkych mesiacoch sa o mna bali uz aj ucitelia v skole. Popri tom,ze som bola vychrtla, pridali sa aj zdravotne problemi. Do nemocnice ma skoro viezla sanitka, ked som odpadla v meste. A tam sa to vsetko zacalo. Asi az tam som si uvedomila, kao daleko som zasla.Uvedomila som si, ze neublizujem iba sebe, ale aj celej mojej rodne. Po case som sa z tejto hroznej chhoroby dostala. Stalo to vela sil aj slz, ale som rada, ze som z toho von. Momentalne mam 19 rokov, 167 cm a 58 kil. Necitim sa byt ako modelka, no teraz uz viem, ze to vobec nie je podstatne.Som stastna taka aka som. Som zdrava, mam vaznu znamost a idem studovat na vysoku skolu. Preco tu po takom dlhom case pisem? No lebo mi moja laska povedaa, ze mam co povedat ludom, ktory trpia touto chorobou,a ze tym mozem zachranit niekoho zivot. Ved to je to najkrajsie, so mame. Nekomplikujme si ho tym , ze bdeme stale sledovat svoju vahu a pocitat kalorie. Vsetkym vam prajem,

kiara....rada je jednoducha...vymenit pracu za tu ktora ta viac zamestnava=Dalebo ked sa v praci nudis skus svoju mysel zamestnat niecim inym.napr.si pis dennik alebo citaj nieco,lusti krizovky...drzte sa aj ja som z toho vonku,raz z toho budete vsetky vonku ak chcete verte nam co sme to prekonali=D

ahojky, môhla by mi niektorá z vás poradiť poprípadne aj pomôcť.Mám 24 rokov. Môj problém je ako každá z vás: jedlo. Myslím naň stále,a to je práve to čo ma desí. Mám prácu,ktorá nezamestnáva moju myseľ dostatočne, tak stále myslím kedy budem jesť. Nudím sa ajediné na čo stále myslím je jedlo. Keď jem neviem sa kontrolovať, už ani pomaly nerozoznávam kedy som najedená, tak potom prídu výčitky svedomia a tak to vyvrátim. Keď prídem domov, vždy vravím, už to nespravím, ale doma sa takisto najem a potom to zasa nasleduje. Prosím poradže mi niekto. Dik

fashionbaby...
Ak sem niekto navrhne univerzalnu radu a este ju skusi vtednat do jedej vety, navrhnem ho na Nobelovu cenu. Keby to bolo take jednoduche, davno zmiznu vsetky temy na tomto fore a ostane len jedina: Som z toho vonku, tu je navod, skuste to tiez...

Nie je to ako s bolestou hlavy, ze si das tabletku a o par minut je to prec. A nieje to ani o tom, ze Ti niekto da radu, ktora to vyriesi. A, bohuzial, to nie je ani o tom, ze to niekto odrobi za Teba, ze ten niekto najde riesenie za teba a ten niekto za Teba aj prevezme zodpovednost za vysledok.
napriek tomu to cele stoji za to...
Je to subor krokov a rieseni, ako sa posuvat vpred. Je to cela skala moznosti, z ktorych nemusi kazda pasovat na kazdu. Je to kvantum cesticiek a ta Tvoja je urcite tiez medzi nimi. Len ju najst...
Ano, je tazke povedat zo dna na den - stacilo, ked to uz tolko krat nevyslo. Je tazke uverit tomu, ze to "stacilo" raz bude naozaj platit. Ale ver, ze je to tak. je to o vytrvalosti, o skusani, o hladani. O praci na sebe samej - a to predovsetkym. O Tvojej psychike, o Tvojom zivote, zazitkoch, boliestkach. To vsetko k tomu patri a to vsetko treba otvarat. A hladat vysvetlenia, preco prave ja, preco moje telo, preco to zatial neviem inak...
neboj, najdes riesenie, skus byt uprimna hlavne sama k sebe,skus si veci pomenovat pravym menom...Mas niekoho, kto Ti s tym pomaha? Mas niekoho, kto Ti z nadhladu vysvetli, co sa s Tebou prave teraz deje? vyhladala si dakoho, kto tomu rozumie a kto by Ti mohol pomahat?
Nevzdavaj sa, ja som z toho vonku a tiez som neverila...