Bulímia,anorexia

alebo za 3 dni uz mas velkost 40?

vsak som napisala SORRY TESNU 34 lebo si pisala ze ti je tesna.

ale to co pises tak vyznieva, tie otazky. niekedy mi pripadas ako schyzofrenik.
chcem sa spýtat, nepamatas sa odkial si sa vlastne o mne dozvedela kedysi pred rokmi?

A zasa, ty fakt Timka nečítaš? Písala som, že som MALA 34!!! Už mám oveľa viac! A moja matka si dodnes myslí, že som ok. Vie, že jem menej...ale keď sa prežieram, to nevidí, len kecá, že sa mám najesť...podľa nej by som mala mať nonstop niečo v hube, aby bola spokojná. Hovno o PPP vie, len sa robí, ako ju to zaujíma. Jediné čo vie je to, že človek s PPP sa musí "napchávať", vtedy je zdravý. Ona nechápe, že je to v hlave...Ale je mi to jedno. Ja vôbec nechcem, aby sa do toho vôbec interesovala.

Mishka...až sa bojím prihovoriť sa Ti...neviem,čo Ti mám povedať, úprimne povedané, vytáča ma Tvoja nečinnosť a Tvoj "mučenícky" postoj...dočerta, svet nie je taký dobrý, ani vľetci ľudia,aby ťa ľutovali,alebo Ti chceli pomôcť!!! Musíš sa snažiť sama, zabojovať, zaťať sa a poraziť ppp!!! Nikto to neurobí za teba!!!
Možno sa urazíš, odpojíš sa,povieš si, že tu nemusíš chodiť, ked sme na teba zlé..ale je to pre teba lepšie,ako keby sme ťa mali ľutovať! Miši, vôľa žiť musí byť v Tebe, my Ti ju nemôžeme naočkovať...

A už konečne pochopte, že nestojím o to, aby ma ľudia ľutovali. Nikdy som to nechcela, a nikdy to ani chcieť nebudem!

misi a nemoze byt potom problem práve v tom, ze vsetko to dusis v sebe? ale pochybujem ze za 9 rokov si nic nevsimla a mysli si ze si ok. vsak musi vidiet kolko jes a ze mas 34 (sorry tesne 34) mne by sa 34 zmestila na polku tela. 34 je detske cislo, mozno v cine je to normalne ale celkovo na svete ?

minetka: moje slova. aj ja stale cakam keby to niekto spravy za mna, kedy niekto rozhodne za mna co mam kedy jest, nic nemôzem robit, len to co mi nakaze a bude ma ovladat ako robota, ale to nejde. sme dospele osoby a nesieme zodpovednost sami za seba.
a na druhej strane. keby mi mama nakazovala kedy co mam jest, bola by som z toho nervozna a nechcela by som jest vôbec (mam s tym skusenosť)
jednoducho je to na nas, ked sme sa s ppp skamaratili, musime sa s nou aj pohadat a to az na smrť (ale nie doslovne)

Timka, netrucujem doma, lebo mi sa ani nerozprávame...a ak sa rozprávame, tak len ako bolo v práci a to je všetko...a čo chcem v obchode...Doma to dusím všetko v sebe, navonok sa tvárim, aká som šťastná...Takže si nemyslím, že by to moja mama vzdala, pretože ona ani nezačala a ani nezačne, myslí si, že som ok..a keď je niekto doma, neuroním ani slzu. Neznášam tie trapné otázky..

Mishka...až sa bojím prihovoriť sa Ti...neviem,čo Ti mám povedať, úprimne povedané, vytáča ma Tvoja nečinnosť a Tvoj "mučenícky" postoj...dočerta, svet nie je taký dobrý, ani vľetci ľudia,aby ťa ľutovali,alebo Ti chceli pomôcť!!! Musíš sa snažiť sama, zabojovať, zaťať sa a poraziť ppp!!! Nikto to neurobí za teba!!!
Možno sa urazíš, odpojíš sa,povieš si, že tu nemusíš chodiť, ked sme na teba zlé..ale je to pre teba lepšie,ako keby sme ťa mali ľutovať! Miši, vôľa žiť musí byť v Tebe, my Ti ju nemôžeme naočkovať...