smajlík, dobré ráno, aj Vy ostatné, aj mis...Miska, kde si bola vcera? :-)
Smajlík: pozri, nebudem Ti ťahať medové motúzy popod nos, lebo v tom nevidím žiaden racionálny význam.
Tiež som začala len akože s diétou. Tiež som len tak trošku zvracala, tiež som vedela celkom naisto, že mi nič nie je a že to kedykoľvek stopnem. Dokonca aj na psychiatrii som bola presvedčená, že tam nepatrím, napriek tomu, že som mala na plač málo kíl a srdce na skolabovanie. Stále som si myslela, že všeštci robia somára z komára a ja jediná viem, že mi v podstate nič hrozné nie je.
Z toho akože trošku zvracania a z tej trošku diéty sa to zvrtlo na desať zvracaní denne, na drastické nechutenstvo a neschopnosť zjesť čokoľvek okrem jablka, zvrtlo sa to na deväť rokov čistého tápania a strádania v živote, zvrtlo sa to na neschopnosť mať deti, zvrtlo sa to na všetko, čo bulímia so sebou prináša.
BULÍMIA je závislosť, ako každá iná. Práve preto tvrdím, že sa nedá robiť len tak napoly a potom z nej vycúvaš. Keď ju raz okúsiš, nedá sa Ti žiť inak. Keď raz do nej vpadneš, celkom Ťa pohltí a vyžerie Ti vnútro. Je to striga s peknou tvárou ale hroznou povahou. Ber alebo neber moje slová vážne.
Alebo skúsme pokus: Ozvi sa po týždni a medzitým skús prestať zvracať a jedz normálne, vyvážene a zdravo. Nemysli od prebudenia do zaspania na jedlo a neprebúdzaj sa ráno s predsavzatím, že dnes to bude lepšie. Neskrývaj jedlo, nevyhováraj sa pred rodinou a nejedz kvantá jedla potajomky. Necvhodievaj na wecko zvracať, chodievaj tam len preto, prečo sa tam zvyčajne chodieva. Keď toto všetko dokážeš aspoň na týždeň, možno Ti uverím...
P.S: Nie je mojím cieľom zhodiť Ťa a nedôverovať tomu, čo vravíš. Len sa snažím byť realistická, je to pre Teba to najlepšie, čo momentálne môže byť. Lebo pri PPP existuje pár dôležitých krokov, ktoré je nutné absolvovať, inak sa z nich nedostaneš. Ak máš záujem, môžme o nich diskutovať...