Bulímia,anorexia

ahojte, v poslednom čase dosť o týchto chorobách uvažujem, hlavne o anorexii. Mam strach, že tiež trpím touto chorobou, ale isto to neviem. Som taká chudá, že sa mi vlastná postava protiví, jedávam veľmi málo a vôbec nie často a tiež trpím depresiami. Nedokážem pribrať. Už veľakrát som si povedala, že to tak nemôže ísť ďalej, ale moje odhodlanie vždy po pár dňoch zlyhá a ja som opäť pri svojich starých zvykoch. Neviem či som chorá alebo si to len namýšľam a neviem ako by som to zistila. Ak mi niekto z vás môže poradiť, čo mám robiť budem vám veľmi vďačná.

Nasiel by sa niekto, kto by sa rad porozpraval na tuto temu aj osobne? Alebo popisal? Som z Bratislavy. Dakujem. adominika@centrum.sk

Anonym8
Ahoj, len ti chcem aby si sa drzala zo vsetkych sil. Co sa tyka tvojho rozpadu vztahu - k tomu spejeme asi vsetky. Ja som na tom podobne... Tak zdvihni hlavu a smelo vpred!!
Lahko sa mi to hovori,ze ked si neviem pomoct sama,ze?
Ja trpim sama, tiez o tom nik netusi,
tak som rada ze sa mam s kym podelit o svoje pocity a dozvediet sa o tom ze tu nie som sama. Anonym 8 drzim palce aby si to zmakla!

Uz som tu zas a potešilo ma že naozaj píšete názory ktoré ma dostávajú do pre mňa neriešiteľných situácii. Anonim 8 drž sa, predsa nám to nemôže podkopnúť život možno máme túto chorobu aby sme sa o ňu práve touto cestou podelili a konečne s ňou skoncovali poriadne sa s ňou pobili a videli ten už pomali zabudnutý úmev na vlastnej tváry. Ja bojujem deň čo deň a keď sa mi podlomia kolená zase som nešťastne prejedené uplakané svorenie čo nevie prečo práve ja. Ale ja to chcem zvládnuť a taktiež mi padol 4,5 ročný vzťah ale čo ak príde nový a ja v ňom už nechcem trpieť koli vlastnej slabej vôli. Tak to skúsme vybojovať spolu.

Dnes som nahodou nasla tuto stranku a chapem vas vsetkych cim prechadzate,ja touto hnusnou chorobou trpim uz 8rokov a nedokazem sa ztoho dostat.Chcem ale to zle podvedomie mi kaze nieco ine a to robim.Vsetci vravia aka inteligentna,krasna,so super postavou som ale nevedia o mojej chorobe ktora ma pomalicky zabija,zoziera z vnutra a potapa stale hlbsie.Chcela by som najst pomoc,vyliecit sa,ale nedokazem sa stou chorobou niekomu priznat,je to choroba na ktoru existuje liek,treba len chciet a to ma este stale drzii pri zivote,ale ako dlho este.Dufam,ze raz najdem pomoc a budem zdrava a konecen stastna.

Anonym8,
nechem byt neslusny, ale kolko mas rokov? Tvoje vety mi nezneli zrovna na 50+. Ak nemas tolko, tak ma udivuje tvoj postoj k zivotu. "Life is good."

Ahojte vsetci.Citam si tu vase riadky a ani som nevedela, ze je nas tolko. Ja sa trapim sama a nikto to v okoli nevie. Vsetci si myslia, ze som stastna, zdrava a krasna a co viac mi treba. Keby tak vsetci vedeli, cim trpim, tak by mozno boli stastny, ze ani ja nie som dokonala. Moj 3rodny vztah sa rozpadol,prave pre bulimiu, nechcela som, aby sa to niekto dozvedel, tak som dala radsej zbohom laske a stastiu. Moj zivot stratil zmysel a vsetko, pre co sa oplati zit. Dievcata, ja vas prosim,aby ste neurobili tu istu chybu ako ja. Ja uz tu nemam co robit, ale vy este mozte stale bojovat.

Ahojte som rada ze som nasla tuto stranku je to zvlasny pocit ked clovek sa nevie naplno rozvijat koli jedlu a vecsinu energie musi vynalozit v boji s nim. A ja trpym touto ubijajucou chorobou ale neviem zvracat proste to neviem ale pehanadla a nekonecne vycitky su mojou traumou. Ako a kde nazbierat energiu na boj ked bojovat chcem a hlavne vydrzat. Zatial sa majte.

Ahojte,tak si asi neviete predstavit ako som rada ze som nasla niekoho s kym mozem ropravat o mojej bulimii. Uz s takto zijem 3 hnusne roky a neviem ako z tohto zacarovaneho kruhu von. Ak viete niekto o nejakej ambulantnej pomoci prosim dajte vediet. Vdaka a drzte sa

Ahojte, moje drahe!
Tak si znova po dlhsom case citam vase riadky a nedokazem sa znova dostat z toho, aka som prekvapena, ze je okolo mna tolko dievcat, ktore prezivaju to iste, ako ja...
Moje zlate, dakujem vam vsetkym, ze ste mali odvahu... Aj ja sa ju pokusam najst..
Ozyvam sa hlavne na adresu Kiriny:
Moja mila!
Sice nie som este maminka, ale som porodnou asistentkou a prezivam uz 3 roky tuto hrozu!!! Uprimne! Mozno to je prenesmierne sebecke, ale aj ja sosm uz premyslala nad tym, ze otehotniem, len aby som mala nieco sielnejsie, nez je moja zbabelost..., len aby som mala stale PRI SEBE moju motivaciu, ktora mi bude stale sepkat::: Ty nemusis, ak to nechces!!!Skus myslietz tak trosku na mna...
A ja by som dokazala mysliet iba na neho/nu, len keby som nemala ziadne povinnosti...Ale to prejde:)

Msm vas vsetky nekonecne rada!!!

S laskou Tvoja maminka