Bulímia,anorexia

my dear

sewaste robim BO na tuto temu strasne ma to zaujima a najradsej by som pomahala.....drzim palce aj som s vami:-)))))))))))))))))

marisa

Ahojte,chcem vás prosiť o pomoc.Nechcem,
aby to vyzeralo,že chcem ťažiť z vašich problémov,ale chcem písať bakalársku prácu o bulímii a anorexii a potrebujem to naniesť ako soc.problém.Ja sama som už dlho bulimička,pred 2 rokmi som sa liečila v Pezinku 3 mesiace.Poznám teóriu,režim,len tá pevná vôľa mi chýba,
nedokážem si rozkázať.Bojujem a stále prehrávam. Ak môžete a hlavne chcete,skú
ste mi napísať prečo a ako ste sa dostali do problémov.Držím vám všetkým
palce a prajem vám veľa síl a trpezlivosti.

barca

da sa to zvladnut....ale musi to zacat v hlave, baby...a stanovenie priorit je pri liecbe velmi dolezita pomoc...ja som sa zachranila, az ked som si uvedomila, ze tou mojou prioritou je mat o koho sa opriet, mat priatelov okolo seba, t.j, ludi ktorym verim...a je to silnejsie ako mat obtiahnute jeansy, vyzerat chudo, resp.vychudnuto ale unavena, nervozna, bez nalady na moje okolie...a pritom na ulici denne clovek stretne strasne vela bab, super chudych ale bez osobnosti a iskry...a to je to co ludia hladaju???? nie! chcu prave tu osobnost vo vas :) vdaka tejto myslienke, ktoru som si nosila v hlave sa mi podarilo z toho dostat... drzim vam palce...verte v seba ¤

sima

je to opäť víkend a ja so svojimi výčitkami som sa posadila pred počítač. Opäť sa niečo otočilo a ja som skončila prejedená uplakaná čupieť pri chladničke a prosiť o pomoc. Niekedy sa mi už naozaj nechce s tým bojovať vynakladám celotýždňové úsilie a zase som podľahla. Slzy mi stekajú po lícach a v srdce plače smútkom a beznádejou. Prečo práve ja a ako sa do frasa z toho dostať nezvládam to sama a i keď mama o tom vie berie to už ako samozrejmosť so slovami "Bude dobre" ale kedy? Ľudia ako s tým bojovať a neprehrávať. Poradte!!!! PROSIM
anna120@post.sk

el.vi

ahoj!
ani poriadne neviem co vám chcem napísat.A neviem ani ci to sem patri, ale uz to potrebujem zverejnit ludom, ktori maju sainu o com pisem, kto to nepozna, tazko pochopi co to znamena, ked cloveku po tichu rupne v bedni.
Asi len tolko, ze tak pred troma rokmi, som zacala pomaličky chudnút.najprv to bolo vsetko ok, ale bohuzial neviem, kedy som prekrocila tú hranicu...ani neviem ako, 30kg zmizlo možno v priebehu 3mesiacov.postupne som skoncila na jablkách, nízkotučnom cmare a grepoch, a aby som nezabudla na teplom mlieku, aby som na noc oklamala zaludok (samozrejme som neprekrocila absurdny denny limit).ked sa zacal letny semester, spoluziaci na mna cumeli ako puci, proste nechapali, co sa stalo za tie tri mesiace.Nechapala som to ani ja:"mozno som trochu shudla,ale nie moc"(30kg).bola som chuda!miesto 48 som mohla nosit 38!len moje krive zrkadlo to nechapalo!kricala som na mamu, ze to tak neni, ze som v pohode, ze som konecne schudla, tak co ma nenecha byt stastnou!zabudla som sa poriadne smiat,padali mi vlasy, mala som nízky tep a tlak ,pri darovani krvi mi to vrecusko plnili asi hodinu, stale som bola podchladena, nemala som menzes, nechcela som nikam chodit, furt som mala pocit ze som velka,ze sa do nicoho a nikam nezmestim,...Az raz v lete som sa zbadala pred zrkadlom v obtiahnutych satach:trcali mi z nich vsetky kosti...V tedy som si to uvedomila.Ale nebolo to take jasne.nechcela som priberat, ale mala som chut jest.prisiel rok a pol jedenia, výčitiek po kazdom najedení sa, k tomu hormony koli mojej "stratenej" menstruacii: priberala som aj z pohara vody, ale aj napriek tomu som musela zit dalej a nedat ludom okolo seba vediet ze mam problem...
Postupne som si to zacala spätne uvedomovat, chapat, co sa stalo.dnes mam spet mojich 30kg, mozno aj viac - vahu radsej nepouzivam...je to tazke, stale o tom viem, nemam oblubene jedla, neviem sa bavit o tom co chutné si dam na veceru, stale jem cudnym sposobom, nemam v oblube dvojchodový system:polievka+druhe,mäso príloha...ale aj napriek vsetkemu jem lebo som hladna!z casu na cas sa prejem, z casu na cas sa nenajem ale je to v rámci normy.
Som anorektička, aj ked mi to dnes niekto tazko uveri.Myslim ze som to ZVLADLA, ale ako som to pocula o tom ze alkoholik sa stava abstinentom po siedmich rokoch, neviem co si mozog vymysli!
Drzte sa, drzim vsetkym palce!

zuju

Dnes som bola na terapii, rozhodla som sa s bulimiou skoncit, resp. bojovat proti nej. Bulimia mi uz zobrala vsetko, ja mam zajtra vyberove konanie do prace, mozem sa dostat doprace, robit co mam rada, ale s tym ze budem ustavicne mysliet na jedlo sa to nebude dat. Mam 180 cm a 70 kg, hoci este pred styroma mesiacmi som mala 64. Vadi mi to ale verim ze sa da schudnut aj normalnou stravou, nie zvracanim. Drzte mi prsty ja drzim vam. Budem vas informovat. Zuzana

Kuki

Jaca,
:) tak spusti!
Nie je tu este taky naval, ze by ti niekto reagoval ihned, ale niekolko krat za den sa tadialo niekto premelie.