... som jedne z vas...
...pred par rokmi by som sa vysmiala kazdemu, kto by mi povedal, ze sa nou stanem...
... a teraz vam JEDNODUCHO ROZUMIEM!
Pretoze som jednou z vas. bojujem s bulimiou a anorexiou uz 4. rok... Striedaju sa obdobia jedneho extremu s obdobiami toho druheho. Obdobia hladu s nekonecnym strachom pred kazdym sustom, ktore mam vlozit do ust, s obdobiami, v ktorych som schopna v priebehu par minut dobehnut vsetko to odriekanie a natlacit s bezhranicnou tuzbou do seba vsetko, co ma obklopuje... A potom sa toho jednoducho zbavit...
Dnes mam pre vas iba par rad. Nie som z toho este celkom vonku, takze mojim radam mozete opravnene nedoverovat... Ale VIEM, ze ked to niekomu poviete (prirodzene niekomu, komu na vas nekonecne zalezi a komu mozete doverovat), vsetko ODRAZU NABERIE INY ROZMER NEZ VTEDY, KED TO TAJITE!!! No a potom: Najdite si nieco, co bude neustale rozptalovat a odputavat vasu pozornost od jedla.. Nejske zamestnanie... Cinnost, ktora vam zaberie cas, ktory ba ste venovali tomu, aby ste mysleli na vas strach z jedla ( Ci uz strach z jeho konzumacie, alebo strach z toho, ze ho mate zrazu v sebe a tuzite ho dostat von...)
Ak chcete, aby som sa niekomu z vas ozvala osobne, skuste napisat, ozvem sa:)
A este nieco! To hlavne! PRIJMITE SA TAKE, AKE STE, PRETOZE STE VYNIMOCNE A JEDINECNE! SKUSTE SA MAT RADI A BYT SO SEBOU SPOKOJNE! :)
S pochopenim vasa "jednoducho ja" :)