Bulímia,anorexia

dakujem el.vi snad sa mi to podari s tym prestat

ahoj dievčatko!
to čo opisuješ, na bulímiu vyzerá,..ja som anorektička, ale také stavy som mala v tých doznievajúcich štádiách, ke´d som bojovala sama zo sebou či sa najem, alebo nenajem....

ja sa chcem spytat,ci je to bulimia,co mam,alebo nieco ine.. mam taky problem,ze niekedy mam dni,ked nic nezjem,lebo proste nechcem jest,aby som schudla a potom pridu dni,ked zjem hocico,zacne mi to vadit,nenavidim sa za to a ide to zo mna von... a takto je to stale dokola.len problem je v tom,ze potom mi byva dost zle z hocicoho,co zjem.

Ahoj Pepa, neviem ci sa to da nazvat bulimia, cim som prechadzala, ale ja som tiez stale myslela na jedlo a nevedela som, co mam s tou posadnutostou robit, nebola som ani za ziadnym psychologom, ale nejako tym postupom casu ma to pomali prechadzalo, skus sa stravovat castejsie a v mensich mnozstvach, mozno ti to pomôze.Skus sa vyhybat stresovym situaciam a byt v pohode, lebo prostredie na cloveka vplyva najviac. Drzim ti palce!!

Ahoj Sisi,som na tom rovnako a bohuzial nie som vyliecena.Aj ked sama potrebujem moct,napriek tomu sa Ti budem snazit pomoct.Myslim,ze nas je tu dost na to,aby sme sa snazili si pomoct navzajom

Ahoj Poloma,som velmi rada,ze si reagovala hned na moje riadky.Hned ako to bude mozne,tak Ti napisem na Tvoju e-mailovu adresu,co si zverejnila.Uz teraz dakujem :-)

Ahoj, uz asi dva roky sa snazim vyliecit z mentalnej bulimie a zachvatoviteho prejedania sa. Rada by som spoznala zenu, ktora je na tom podobne alebo sa z toho uz dostala. Moj zivot sa toci len okolo jedla, som nestastna...pomozeme si navzajom? Mam 26 rokov.

Ahojte, som ďaľšia z vás-nás bulimičiek... Už si ani nepamätám, ako to všetko začalo, ale trvá to už roky. Môj deň vypadá asi takto: na raňajky káva s nejakým ovocím (to ma aspoň "preženie"), na obed si dám buď cestoviny alebo ryžu natural so zeleninou a uvarenou sójou a večer zase ovocie-jablko, hrozno. Takže vlastne zdravá strava, aspoň tak sa snažím zdravo stravovať. Ale celý deň viem, že večer sa najem do prasknutia a to potom pôjde von... Meriam 169 cm a vážim 478 kg a takto si vlastne udržujem váhu, nechcem pribrať ani kilo, páčim sa sama sebe, ale i moje okolie ma obdivuje že mám super postavičku. Ale viete čo je sranda-že keď vidím dievčatá s normálnou váhou (tým myslím pri mojej výške tak okolo 58 kg) tak sa mi to páči a zdá sa mi že oni sú tie pekné chudé a nie ja!!! Viem, že s pár kilami navyše by som bola väčšia kočka, ale tu ide o tú chudosť a nie krásu. Rozumiete mi? A k tomu mi tá chudosť zvyšuje sebavedomie, vám nie? Viete, keď vás iné kočky obdivujú-"bože ako môže byť taká chudá?" VŠETKO JE TO V MOJEJ HLAVE !!!!! To je taká pos...ná doba. Mali naše babičky bulímiu?-myslím že nie! Ja si vlastne stále myslím, že keby chcem tak sa z toho dostanem-ale to si vraví každý závislák. Jedlo je horšie ako droga-lebo jesť sa musí, bez jedla sa nedá žiť, ale s ním sa žije veľmi ťažko. Feťák si drogu nedá a prežije to, ale keď sa človek nenaje-tak to neprežije. Ale KOĽKO JEDLA JE DOSŤ ?!?!?!?!?!!!!!

ahoj drahá, určite tvoju chorobu nemozes brat na lahku vahu. Je to dost smutné ak u svojich blízkych priatelov nemozes najst oporu. ale aj napriek tomu sa najde par ludi ktori touto cestou by ta chceli podporit a pomoct ti pri zdolavani tejto choroby.Neviem ako vela vies o svojej chorobe a ako vznika, bolo by dobre aby si skusila vyhladat nejakeho terapeuta- psychologa. Upozornujem ze psycholog, nie je psychiater, je to clovek ktory vie aj pocuvat a poradit. Ver mi - mam s tym skusenost.a nie som cvok.podstata tvojho ochorenia je v psychike.Moj mail je poloma@pobox.sk tesim sa na pokec.

Nika,plne s Tebou suhlasim,aby sa ualozila nejaka skupinka pozostavajuca z nas i ked zle sa radi,ked niesom vyliecena,ale vzajomna odpora je velmi dolezita!!!