Ahojte...s priatelom som bola takmer 3 a pol roka...Asi po mesiaci chodenia ma podviedol,olutoval a ja som odpustila s vierou,ze uz to nespravi a ze jednu sancu si zasluzi kazdy.Vsetko bolo viacmenej fajn,obcas nejake nezhody,hlavne preto,ze na neho dost baby letia a velakrat som mu nasla,ako nejake namotaval na nete,ale tym to haslo.Vcera vecer sa mi priznal s tym,ze uz mi viac nemoze klamat a ze od tej prvej nevery ma podviedol este 2x (raz pred asi 2 rokmi pripity na diske a druhykrat tento vikend-co je pre mna horsie,lebo isiel za nou az do ineho mesta,zaplatili si nejaky hotel zrejme a bol s nou az do nedele).Vravi,ze ma miluje,ale ze je hajzel a musim ho nechat,aby som sa zachranila.Ja som na dne,mame spolocny podnajom,spolocne veci,odisla som kvoli nemu do CZ,teraz nemam viziu buducnosti.Viem,jedina rada je opustit ho,a to aj zrejme urobim,ale stale ho milujem,nedokazem ho nenavidiet.Bol moj prvy,vo vsetkom,boli sme vela spolu,milion krasnych spomienok.Prosim,povedzte svoj nazor, rady,co spravit,ako sa z toho dostat.Mam pocit,ze sa mi zastavil zivot a ta bolest je na nevydrzanie. Dakujem
nevera...som na dne
Dievcata ked sa na toto pozeram z dlhsej perspektivy a mam uz nejaky ten rok za sebou, nasla som si o hodne starsieho partnera v snahe vyhnut sa takymto bolestnym zazitkom a figu borovu mi to pomohlo ,zatial ma dufam nepodviedol ale vidim aky je blazeny ked moze -dobijat- myslela som ze rokmi sa clovek nad taketo veci povznesie ale vobec to tak nie je ziarlim ako hlupa, ale nelutujem stratene 2 roky s nim, snazim sa aby som z nasho vztahu aj ja nieco mala a pocitam s tym ze ma raz opusti a tym nemyslim ze to musi byt nevyhnutne druha zena, zivot je kratky a nikoho nestretame nahodou, treba sa poucit a ist dalej, muzi su samci, vzdy budu past po inych zenach,vynimkou velkych charakterov, alebo tych ktorych takmer ziadna ina zena nechce, je to trpke , ale je to tak, zavidim zenam,ktore stretnu chlapa o ktoreho stoja aj ine zeny a vedia si ho udrzat ako to robia? Niektore poznam a vidim ze nerobia vobec nic, len su mile a staraju sa o to aby vo vztahu neboli vyuzivane a mozno maju stastie ze stretli charakterneho muza.
Ahoj Filipka, viem co prezívas, moj ex ma tiez podvádzal, a nakoniec sa somnou rozisiel koli inej. A ja som si stale myslela ze sa to spravi, cakala som na sms ale VELKE NIC. Mne velmi pomohla ista stranka, ceska, kde ludia pisali svoje pocity cersvto po rozchode. Neviem uz ako sa volala, ale daj si do googlu nieco ako "ako zvládnut rozchod" alebo tak a viem ze to bola ceska stranka. Mne pomohlo aj to, ze ked som napisala byvalemu sms tak teraz viem, ze bol uz s inou a mozno sa na tych mojich sms dobre bavili. Najvacsim zadostucinenim mi bolo to, ze dotycna ho po troch mesiacoch odkopla :) :). Teraz sa s byvalym stretnem tak 1x za rok na kave, a stale sa pokusa ma oblbovat a zvadzat a ja si to s usmevom uzivam. VSETKO PREJDE len to treba pretrpiet :) vela vela sil
Filipka15: Stratiť 3,5 roka, to zabolí. Hlavu hore, bude lepšie. Možno by ti pomohlo rýchlejšie naňho zabudnúť, ak si vyplníš voľný čas nejakými aktivitami (športom, posedením s kamarátkami...) a nebudeš naňho toľko myslieť. Skôr to prebolí a časom zistíš, že život bez neho má väčšiu hodnotu. Horšie by to bolo, ak by ste mali deti alebo hypotéku.
Ako to pociťuješ teraz?
Mila Filipka,nemas za cim banovat.....zivot ide dalej a bud rada,ze sa aspon priznal,akoby Ta dalsie roky takto podvadzal.......Na lasku nikdy nie je neskoro -Ty si svoju zivotnu lasku este najdes...Na mile spomienky spominaj....a po case sa nad tym pousmejes abudes rada,ake stastie si mala,ze ste sa rozisli.... Nie je hoden Tvojich slziciek....
Filipka: daj si nejaky realny ciel. v stanovenom casovom horizonte. mesiac, dva. napr. naucit sa zaklady francuzstiny. alebo nieco z oblasti, ktora ta bavi. a za kazdy aj maly uspech sa odmen. malickostou. zmrzlinou, trickom... cimkolvek, co ti robi radost. toto na zaciatok.. a potom uvidis, ze ostatne uz zvladnes aj sama.. akonahle clovek totiz stoji na mieste/stagnuje... zacne sa trapit. ked sa hybe, nema na to cas.:) nauc sa mat rada v prvom rade samu seba. a ak nie mat rada, tak aspon respektovat natolko, ze si nebudes naschval a vedome robit zle. to je dobry zaciatok :)
rozumiem ti...mozne to je, nikdy som sa nad tym nejak nezamyslala..ale pravdou je,ze odkedy sme sa rozisli,chyba mi akoby zmysel zivota,kazdodenna napln...a viem aj to,ze je pravda,co pises...len ja sama som sposob,ako sa z toho dostat..
Filipka: nehnevaj sa za otazku.. ze ty si nikdy nebola sama? tak dlhodobejsie... vzdy si bola niekym obklopena. rodinou, potom priatelom... mala si okolo seba ludi, ktori vyplnili tvoj cas a myslienky. mozem sa sice mylit, ale podla mna je tu pes zakopany. chyba ti nieco, naco sa mozes upnut. upni sa na seba, na to, aby ti bolo dobre. aby si bola stastna. cesta von z tvojho trapenia si ty sama. to znamena, musis sa naucit byt stastna sama so sebou. ostatne uz pride same :) komu tvoje trapenie pomoze? jemu je to fuk. a tebe len skodi, dusevne aj zdravotne. zbytocne.
to, co ti pisem neznamena, ze neviem, ako ti je, neviem ta pochopit ako sa citis. citila som sa tak velakrat. a nicomu to nepomohlo.
ahojte...tak dni pomaly plynu a ja sa citim stale horsie..ta bolest vobec neprechadza,prave naopak...neskutocne mi chyba a mam pocit,ze z toho zosaliem :-(
Filipka: nieco ti prezradim.... resp. opytam sa ta.. za cim ti je viac luto? za nim, alebo za tymi peknymi spomienkami? hm? cim skor si uvedomis rozdiel, tym lepsie pre teba. pretoze peknych spomienok mozes mat este habakuk. trocha si poplac, ulavi sa ti.. ale potom je na tebe zdvihnut zadok a zacat si ich zbierat. Vela stastia :)
dakujem vam velmi pekne za podporu..mate vsetci pravdu,ja viem.
Este som bola taka naivna,ze som si namyslala,ze mozno nejak zabojuje...nevratila by som sa k nemu,ale aspon aka taka satisfakcia by bola zistenie, ze predsa len mu na mne zalezalo a teraz sa snazi nieco zachranit. No akurat tak velke H...
Lutujem,ze som cele svoje srdce a lasku dala jemu a on sa pritom zahadzoval s takymi...
Chcem verit,ze nieco pekne caka i mna, hoci teraz som na zosypanie, nekonecne otazniky v hlave, kopec spomienok na neho atd... :-(
