nevera...som na dne

Príspevok v téme: nevera...som na dne
Filipka15

Ahojte...s priatelom som bola takmer 3 a pol roka...Asi po mesiaci chodenia ma podviedol,olutoval a ja som odpustila s vierou,ze uz to nespravi a ze jednu sancu si zasluzi kazdy.Vsetko bolo viacmenej fajn,obcas nejake nezhody,hlavne preto,ze na neho dost baby letia a velakrat som mu nasla,ako nejake namotaval na nete,ale tym to haslo.Vcera vecer sa mi priznal s tym,ze uz mi viac nemoze klamat a ze od tej prvej nevery ma podviedol este 2x (raz pred asi 2 rokmi pripity na diske a druhykrat tento vikend-co je pre mna horsie,lebo isiel za nou az do ineho mesta,zaplatili si nejaky hotel zrejme a bol s nou az do nedele).Vravi,ze ma miluje,ale ze je hajzel a musim ho nechat,aby som sa zachranila.Ja som na dne,mame spolocny podnajom,spolocne veci,odisla som kvoli nemu do CZ,teraz nemam viziu buducnosti.Viem,jedina rada je opustit ho,a to aj zrejme urobim,ale stale ho milujem,nedokazem ho nenavidiet.Bol moj prvy,vo vsetkom,boli sme vela spolu,milion krasnych spomienok.Prosim,povedzte svoj nazor, rady,co spravit,ako sa z toho dostat.Mam pocit,ze sa mi zastavil zivot a ta bolest je na nevydrzanie. Dakujem

siamej

neboj filipka, rok to trvalo kym som sa dostala na uroven, ze ten clovek mi bol uz uplne ukradnuty, necitila by som nic ani keby ho preslo auto. najhorsie trvalo "len" asi 2 mesiace, potom sa striedali take obdobia, ze som necitila nic, zacinala som novy zivot bez neho, no aj po pol roku prisla taka chvila, ked mi to vsetko zase prislo luto, plakala som kazdy den ale uz som bola coraz silnejsia na to,aby som taketo stavy potlacila. a uvedomovala som si coraz viac, ze ked si polozim otazku, ci by som chcela aby sme boli zase spolu, odpoved je NIE. az som sa jedneho dna fakt zobudila s tym, ze mi je srdecne ukradnuty...

hnusobqa

sklamana...podobne som na to, bola aj ja, par mesiacov dozadu (no dobre, resne 4 mesiace dozadu) a tiez bol moj prvy a kopec krasnych zazitkov a spomienok ma teraz strasi...!ALE! Ked bol schopny urobit to, co urobil, tak si Ta nevazil, pravdepodobne Ta ani naozaj nemiloval (lebo cloveku, ktoreho lubim NEUBLIZUJEME). Nebuedem Ti klamat, teraz nastava strasne tazke obdobie pre Teba, budes smutna, depresivna, budes revat pri kazdej prilezitosti, budes nan stale spominat (ja nan myslim doteraz) a predstavovat si "co by bolo keby..." a to aj po dlhsiej dobe...Ja som teraz v stadiu, kedy si predstavujem nejaku hnusnu citovu pomstu :P (napriklad ako ma vidi s inym uzasnym chlapoma ako sa chce vratit spat a uz nemoze...aj ked mi je jasne, ze na mna uz zvysoka s*rie. Týmto vsetkym hnusnym si prejdes...a vies kao to skonci?...budes silnejsia, zrelsia a v konecnom dosledku sebavedomejsia! Svoj zivot sa teraz ucis sama zvladat, sama si ho planujes a pamataj, ze Ty si teraz svojou panou. On je cast minulosti, ktoru postupne opustis a zacnes si budovat nieco lepsie (VERIM TOMU) a neskor, ked sa Ti zahoja rany, tak budes mat ovela lepsie vztah, lebo si sa poucila z toho prveho. Viem, ze sa strasne rozpisujem,a le strasne mi pripominas aj moju situaciu a preto Ti hovorim - BEZ NEHO BUDE SICE CHVILU STRASNE TAZKO...ALE NAKONIEC SI TO TY, KTORA VYHRALA. Drzim paste.

Filipka15

sklamana...presne viem,co prezivas...mne nastal prvy den bez neho a je hrozny...stale sa nutim mysliet na tie nepekne veci,co mi sposobil alebo chvile,ked sa ku mne nechoval najlepsie...ale napriek tomu sa mi ako naschval stale vynaraju tie najkrajsie spomienky :-( neskutocne to boli,ako nic na svete

babylove

sklamana a aj filipka, posielam vám obom veľa sily a hlavne pozitívnych myšlienok, len to netreba vzdávať, všetko zlé je na niečo dobré, je to otrepaná ale naozaj pravdivá veta čas všetko vylieči, rana sa zahojí ale jazvička ostane

sklamana...

Ahoj,ja teraz prezivam nieco podobne ako ty,mala som priatela,s ktorym som bola styri roky a cely ten cas ma ,podvadzal..viem si predstavit ako sa citis,ze sa bojis toho,ze uz ho neuvidis,ze nevies ako budes zit bez neho lebo to iste citim aj ja.zatial som prezila dva tyzdne bez neho a mam pocit,ze sa to vobec nezlepsuje.stale len placem,nemozem spavat,nedokazem na nic mysliet iba na neho..ale viem,ze s takym clovekom uz nechcem mat nic spolocne.musime byt silne a vydrzat tu bolest a verim,ze potom pride raz den,ked sa zobudime a nebudeme uz citit nic.len to chce cas.

Filipka15

ahojte...dnes som od neho odisla,aj ked mi tam ostalo este nejake oblecenie a tak, ale ta chvila, ked som nastupila do autobusu a videla ho naposledy,bola hrozna...este som od neho len par hodin a uz mi neskutocne chyba :-( ake potom budu tie dalsie dni...:-( a preco mi vlastne chyba,ked je taky sviniar :-( milion otazok mi viri v hlave a ziadna odpoved...
dakujem vsetkym

babylove

presne tak, chvalabohu že ste nemali deti, u mna je to práve ten prípad, že my sme dieťa spolu máme, a vtedy to už má aj dôsledky, môj ex zničil život môjmu synovi a to je neodpustiteľné, ty musíš ísť dalej, takýto človek čo si neváži čo v tebe má, si ťa nezaslúži, bude to ťažké, ale ver mi všetko raz prebolí a ty nájdeš niekoho kto ti tvoju lásku opatuje a nezneužije ju