Ako sa vyrovnat so smrtou blizkej osoby?

Práve teraz som v utorok pochovala moju starenku.No nebola to len moja starenka,ale aj moja priateľka,spovednica,učiteľka,radkyna,ale predovšetkým mama.S mojou mamou si nevychádzame od 13 rokov apráve jej mamabola aj momjou mamou.A o to viac to teraz bolí.No so skutočnosťou že zomrela sa viem vysporiadať,ale nikdy si neodpustím,že som sa s ňou neprišla rozlúčiť a poprosiť ju o odpustenie a podakovať jej za všetko čo pre mňa v živote spravila.Dostala mozgovú porážku presne pred týždnom v nedelu a ja som sa až do stredy odhodlávala či som pripravená ju vidieť chúdatko moje napojenú na hadičkách a ruky priviazané.potom som sa rozhodla,že v piatok za ňou určite idem a ona mi v to ráno zomrela.Nepočkala na mňa.Ako sa s tým mám zmieriť?Mala som ju najradšej a predsa som pri nej nebola ked ma najviac potrebovala.Cítila som že umiera,ale v niekde v kútiku duše som verila že to ešte zvládne ved bola vždy veľká bojovníčka.Stačilo pár hodín.No bohužiaľ.Bola som veľký srab a teraz sa s tým neviem zmieriť.A ešte k tomu všetkému je to teraz už mesiac čo som ju nevydela.Nebola som u nej 2 týždne pred tým než sa jej to stalo.A tak som chcela aby vydela moju 5 roč.dcérku ešte raz,mohla sa s ňou rozlúčiť.Prečo mi ju Pán Boh zobralo bez rozlúčky?Prečo mi nedal skorej silu za ňou ísť?Všetky 3 starenky mi zomreli v nemocnici,ale len pri tejto jedinej som nebola.Nikdy si to neprestanem vyčítať.Tak strašne to bolí.

zial moj otec to neprezil :(

Aj ja mam strach, strach, ked zazvoni telefon v noci, trpnem, co sa deje.
A vzdy myslim na to najhorsie.

Je to hrozne tazke vyrovnat sa so stratou blizkej osoby,mam vazne choru sestru a strasne sa bojim,ze ju stratim a preto viem,co je strach,je to tema na dlhe hodiny.

folygma, ozvi sa ako sa dari otcovi, ci je vsetko OK, casto na Teba myslim.
Ozvi sa.

velmi ma zaujala tema a az teraz som si percitala ze otec je v poriadku vadaka Bohu strasne ti blahozelam je to krasne, nech perzijete spolu vela peknych dni a snad to bude ako si napisala ze sem zabludi niekto kto bude potrebovat pomoc, je fantasticke ze pre vas ten cas este neprisiel

zial nemam teraz viac casu pisat lebo toto je tema o ktorej sa da nie hodiny ale dni a zial niekedy aj roky, ak budem mat viac casu este sem skocim, pre nas to bolo tiez hrozne za rok a pol nam v rodine zomrelo sest ludi, to su momenty kedy sa clovek pyta na vsetky tie otazky a strasne ho to vsetko zmeni a ako to zvladnut??? ja neviem, stojim pred tym vsetky a urcite je to uz celkom ine ako ked to bolo cestve ale este stale som ina, stale ked zazvoni telefon cakam zlu spravu, zazivam strach lebo clovek si - aj ked predtym som nebola nejaka lahkovazna povrchna osoba - este viac uvedomuje tu neskyutocnu krehkost. ako zvladnut neviem, mne pomohla viera i ked nie tak alibisticky ze vsak sa vsetci stretnme znovu a pod ale mate pocit ze aj ked ste uplne na dne , rucate sa, nic pred sebou nevidite je tu nieco co vas akobz objima alebo neviem ako b y som to vysvetlia, ale je to starsne tazke a mate pred sebou tazke obdobie, aj my najprv zufalstvo, beznadej, aj dokonca hadky nezvladanie a striedanie neskutocnej sily, len aby sta zbytok rodiny STALE DRZALI SPOLU ci sa pohnevate, ci budete spolu plakat, musite sta vracat na to spolocne miesto a co neskutocne pomaha je byt pri zomierajucom, je to tazke ale ak tam budete budete za to vadcny do konca zivota. je pravda ze pere mna to nebola ta najblizsia priama osoba ako je pre teba otec ale my ako rodi sme na seba velmi naviazany takze...najprv stary otec - maminin otec prekonal tazky infarkt aby nasledne dva roky zomieral na rakovinu, stara mama mala uz v to case alzheimera ako zomrel stry oco - starali sme sa onho doma, nebolo toho kto by nam bol pomohl, onkkiolologicka nam likey a opiaty hadzala doslova medzi dvermi- na druhy den jeho svagor, o mesiac necakane maminin brat, potom dasdlia rodina, rakovina, nestastie...odvtedz su dva roky a pred tristvrte rokom stara mama - maminina mama. je to strasne a tu bolest pochopi len ten kto ju zazil. napriek tomu ze to bolo nesmierne tazke denno denne, mne osobne pomohlo ze sme sa aspon o starkych mohli osobne postarat a ze sme boli pri nich v minute smrti.smrt maminiho brata je nesmierne bolestne lebo zomrel sam v cudzine. zila vy otca doma mat nemoze te tak ak sa da budte pri nom co nacastejsie alebo sa dohodnite s personalom nech vas zavolaju ak sa bude dat a ak odide, nech vas hned zavoalju k nemu. neviem ci toto bude este uskutocnitelne,ale aj ked mne sa to este velmi tazko hovori ver ze budete mat nanho spomienky, postupne sa budete ucit spominat s laskavym usmevom na perach dokonca aj s humorom a i ked sa to nezda rpide ten cas ked sa naucite aj tak naozaj schuti zasmiat.ja som v tom case mala pocit ze toto sa jednoducho neda neda zvladnut ale da, nic ine v tej chvili cloveku nezostava, najtazsi je prvy den, prvz tyzden, prve narodeniny, vianoce....rozpravajte sa, vyzaduje si to ticho ale rozhovor je velmi dolezity a pochvalte sa navzajom, ked mate pocit ze to zvladate povedzte to nahlas a tiez ked to zvladat nebudete, rozpravajte sa, a nechajte smutku priestor, nechajte nech to boli a nesilte, a zdoverte sa, praitelom, inej rodine...moyno pisem akoby uz vas otec bol mrtvy a urcite to je bolestne, avsak pisem tak mozno preto za nasi blizky su uz tam a neviem to inak povedat

to musela mat velmi vazne problemy, ked ich nevedela vyriesit a vzdala to uplne :( nikto si nic nevsimol?

Mne vcera zomrela moja spoluziacka predavkovala sa liekmi a potom to zapila alkoholom je to pre mna nemyslitelne:(((bude mi velmi chybat:((((

s najlep. kamaratom sme sucasne promovali, potom siel na rafting a uz sa nevratil, bolo to abs. necakane a vlastne sme si mali este tolko veci povedat a prezit...a v podstate sa s tym dako vyrovnavam ale....stale...je to tazke..