Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
ja som to mala tiez ako teenagerka... od dajakych 16 do 22 rokov... a potom to prestalo :-) ono cim je clovek starsi, asi cely zivot inak vnima, aj smrt aj vsetko :)... a neboj nic. som taktiez po klinickej smrti a umieranie bolo "prijemne"... najskor som sa bala ako cert kriza, ale potom ked som "umrela" nastala strasna ulava a prijemne pocity... :)... ak by ta zaujimalo co sa stalo, bola som predavkovana drogami, bez mojho vedomia, skolabovala som, umrela, a lekari ma nakopli znova do zivota... a neboj nic :).. kazdeho nas to caka...
Ako tu uz vela ludi pisalo, tak isto som mavala hlavne v noci z tychto veci strasnu paniku, az ma zalieval studeny pot na celom tele...ale tiez,ako spomenuli zas ostatni, raz ma napadl, ze tiez som nevedela, co bolo pred mojim anrodenim-to som tu tiez nebola...dlhe predlhe storocia som na tomto svete nebola, neexistovala som...nikomu som nechybala..tak dufam,ze tak isto to bude po smrti..sladka nevedomost. Aj ked teda lutost tu ostane len z toho principu, ze uz raz som tu bola a odisla, ze som mola zit,spoznavat ludi a rozne veci a viac nebudem... ale tyka sa toto kazdeho, nikoho neminie a sme v tom spolu :)
Ahoj levii. Neviem či to budeš ešte niekedy čítať, ale dúfam, že áno. Na túto stránku som sa dostala cez google a po prečítaní tvojho príspevku sa mi uľavilo, že existuje človek podobný mne. Presne tie isté pocity a myšlienky mám aj ja. Prosím keď si to prečítaš, ale nielen ty, hocikto koho trápi podobný problém napíšte mi na e-mail kupcikova.simona@zoznam.sk. Budem veľmi rada, lebo neviem čo mám robiť a na psychológa sa necítim. Ďakujem
smrt je asi to jedine co ma netrapi. po smrti nie je nic coho by ste sa mali báť. bojíte sa ze uz nebudete existovat? zite tak aby ste nelutovali zomriet v hociktori den. bojite sa ze pojdete do pekla? urobte vsetko pre to aby ste boli dobri.
ja sa bojim ludi, bojim sa sama seba, zodpovednosti za tento zivot, za zivoty inych, ze ostanem sama, ze sa budem nenavidiet, ze budem chora, ze budem odkazana na inych...smrt nie je zlá. zlé je len pomyslenie na smrt.
ovecka ...Bohuzial to ale vymyslene nieje.No co uz s tým sa musi každy vyrovnat.Energia v nasích telách predsa nemoze len tak zaniknut.Jednoducho duša je nesmrtelná a zije vecne,len stale v iných podobach.Ved to je predsa aj logické a uz samozrejme aj dokazané.Ide o to ze ludia sa o také veci nezaujímaju a tak o tom v podstate ani nevedia no to je tá naša inteligencia...Stači si precítat par knih o tom a kazdy pochopi odkial sme a kam sa vsetci aj vratime,ked nastane spravny cas...
mavala som obdobia,ked som sa kazdy večer v posteli snažila zaspat a odohnat myšlienky na niečo čomu som nerozumela - co bude po smrti.myšlienkami som sa dostala k takemu hroznemu strachu,že som nedokazala normalne dychat a telom ma oblievala striedavo horučava a zima spoločne.boli to hrozne myšlienky.umarala som sa tym roky.nejako a ani neviem ako,to vymizlo postupne z mojich večerov.cez den ma to nikdy ani len nenapadlo.pred par rokmi som mala velke problemy v rodine,ktore ma priviedli k uzkosti a panickemu strachu.zvolila som cestu sedeni u psychologa,lebo som verila že mi pomože viac ako nejake antidepresiva.nechcela som sa krmit liekmi.medzi inym sme rozoberali aj moje detske strachy a obavy.spomenula som mu aj strach zo smrti.opytal sa ma vtedy či sa už nebojim a ja som mu spontanne odpovedala: bojim a bojim sa až tak velmi,že už na to ani nemyslim radšej.chcem ešte povedat že som silne veriaca a ani myšlienky o tom že moja duša je večna mi nepomohli,ale pomohol mi moj psycholog,ktory sa ma vtedy opytal:ako velmi ste sa bali pred tym ako ste sa narodili?som ateista a preto verim,že ak to nebolo hrozne pred narodenim bude to take iste aj po smrti.ludia sa odjakživa bali toho čo nepoznali.ak nevieš do čoho ideš vzdy je to tažke a zahadne.ale obdobie pred narodenim sme už zažili tak sa nemame čoho obavat.a potom mi ešte povedal,že tato otazka trapila a trapi každeho. jeden sa tomu venuje viac iny menej.ale každeho to v živote napadlo a každy nad tym uvažoval a kto nie,tak ten je čudny.už nikdy viac som nemala pocit že som divna,ked na niečo take myslim.a veru sem tam ma ešte večer napadne ta tema,ale snažim sa ju nerozvijat a prehodit mysel na niečo ine.je zbytočne sa tym zapodievat,nevyriešim tu otazku .takže taka je moja skusenost.
ovecka- tak mi to teda vysvetli ....
preco je hajzlik,???
ako kde a ako si k tomu dospel???
to bola reakcia na denza ale nie na jeho posledny prispevok ale jeden prispevok pred nim
pokial sa nemylim,reinkarnaciu neuznavaju krestania,ale budhisti.Preto sa v biblii o nej nepise.
ovecka,
ani ja nerozumiem,preco je Boh...nejak mi nejde to zopakovat.Mam respekt.
