Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
Raz sa ma moj vtedy 7 rocny syn opytal-Mamina,co bude ked zomrieme?Co budem citit?Ja som mu v ten moment skutocne nevedela odpovedat,tak som povedala...nebude nic.Zatvoris oci a nic.A on mi na to-"To potom,kym som sa narodil,som bol tiez mrtvy?
Ja som sa nad tou otazkou tak zamyslela...nikdy ma to takto nenapadlo.
Ale som na tom ako Denz.Verim v nieco,neviem ci je to Boh,ale verim.
Denz
myslim to tak,ze nad tym,ako si to vsetko tu napisal,som sa nikdy nezamyslala.A pritom je to tak pravdive,ze som mala zimomriavky ked som to citala.
Raz sa ma moj vtedy 7 rocny syn opytal-Mamina,co bude ked zomrieme?Co budem citit?Ja som mu v ten moment skutocne nevedela odpovedat,tak som povedala...nebude nic.Zatvoris oci a nic.A on mi na to-"To potom,kym som sa narodil,som bol tiez mrtvy?
Ja som sa nad tou otazkou tak zamyslela...nikdy ma to takto nenapadlo.
Ale som na tom ako Denz.Verim v nieco,neviem ci je to Boh,ale verim.
darika- teraz neviem ako to myslis....:)
levii- presne ako pises....
a aka je pravdepodobnost niecoho tak dokonaleho co vzniklo????
to ako hodit kocku a trafit sestku za sebou min.desat krat.....
a vesmir mal tych moznosti kolko???.....zrejme len jednu.
denz nechcem polemizovat o vesmire studujem astrofyziku .. princip je taky keby sa nestala jedna udalost neudeje sa druha a tych udalosti a vztahov medzi nimi bolo od vznik uvesmiru nespocetne a stacilo by napriklad o 1 atom prvku navyse na nespravnom mieste a vobec by nemusela vzniknuy slnecna sustava a zaroven zivot. .. o to nejde, mna skor trapi ten pocit, ked si pomyslim ze naozaj tu raz nebudem a je to jedna z mala veci ktore su zarucene :(
Denz
tie prispevky,ktore si tu dal,su tak uzasne,ze si ich asi zapisem...
levii- nic nieje len tak.......
aj vesmir ma svoje presne pravidla....
vsetko v nom je dokonale....
to len my ludia dokazeme z dokonalosti urobit zvratenost a zlo.
Dnez ja naopak v kutiku duse mam pocit ze sme tu prave len tak. ta nahoda za akej okolnosti vznikol vesmir, nasa galaxia, ansa sustava, nasa zem a zivot na nej a tiez nahoda ze evolucia sa upierala takym smerom ze teraz si uvedomujeme sam iseba a komunikujeme je neuveritelna .. a ano boji msa umierania a umretia, ved pravdupovediac smrt mi uz moze byt "tri".
kicka- ja niesom veriaci v pravom zmysle slova:)))
teda nechodim do kostola a nemodlim sa.
ale v kutiku niekde ....mam pocit,ze tu niesme len tak .
