Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
2 denz precitaj si bibliu....
2 mima taketo veci si moze vymysliet kazdy si nemyslim ze je ok to hovorit ako keby ze je to jasna vec...
mima- niekolko krat som sa pravtelil??:)
a co bolo predtym????:))
Nasa dusa je na zemy uz dlhe veky.Ver alebo never,nemusis sa bat smrti,lebo smrt je len prechod z jednej podoby do druhej.V skutočnosti na zemy zijes uz niekolky krat tzv. reinkarnacia.Nasa dusa sa neustale znovu a znovu rodi aby sa zdokonalovala.Ak v našom živote nastal nejaky ten ,,duchovny rast´´ a my sme si vedomi toho ze treba konat dobro tak naša dusa sa vrati tam od kial prisla do duchovného sveta.My sme totiž duchovné bytosti..,Len málokto si to však uvedomuje...
ja si smrt predstavujem ako asi ked spim, proste zaspim o 23:00 a vstanem o 6:00 ale nedoakzem pvoedat co sa dialo medzi mam proste uplne okno, prazdno, nic. A co sa tyka neba/pekla alebo tych posmrtnych veci ,tak si myslim ze to je cinnsot mozgu meluceho z posledneho kyslika, cize slusne halucinacie az uplne zlyhanie a vzhaldom na relativnost vnimanai casu to mozn otrva len par minut ale prave mrtvem usa do javi ako nekonecno cize to "posmrtno".
...nie je dovod sa bat smrti.Treba sa bat,ako budeme umierat.Ci v bolesti,opusteni,v zime...Smrt nie je bytost.Ta nam neublizi.
ovecka- hajzlik???...a preco?
hm zaujimave ze som sa smrti nikdy nebal nepride mi to ako nieco zle a som aj trosku zvedavy ci nieco po smrti bude.. inaq dufam ze boh aspon ten krestansky nieje lebo ak by bol bol by to strasny hajzlik :)
A este nieco
Ked mal asi 5 rokov,tak som mu povedala,ze Boh je niekto,kto strazi vsetkych ludi na zemi.On na to,ze Boh musi byt strasne silny chlap,ked udrzi taku velku zem vo svojich rukach.
Je to fakt uzasne,ako nas niekedy deti dokazu zaskocit pohladom na vec.
darika- ja mam 14 a12 rocnych doma a ...nikdy taku otazku som od nich nedostal...
Tiez neviem ako by som reagoval v takej chvíli :)
